Čo mi poradila Galadriel

Dnes môj ježko riadne pichal. V škôlke vystrojila cirkus.  A ja som bola za matku, ktorá nezvláda výchovu. Pohoršila sa učiteľka, pohoršili sa rodičia a babičky detí a asi aj niektoré deti. Napodiv mi to bolo jedno, tak som zo svojho nepopustila. Doma to pokračovalo riadnym záchvatom vzdoru. Či skôr testovaním hraníc? Keď potom konečne zaspala, prišla chvíľa, aby som si to prebrala.
Nástojčivo sa vracali otázky: Je to moja chyba? Rozmaznávam ju? Alebo málo napĺňam jej potreby? Alebo je to ten slávny "bonus", ktorý systémom mačky vo vreci dostanete k prijatému dieťaťu? Dôsledok prvotného opustenia, alebo začína viac vnímať návštevy biorodiny? Ako by to s ňou asi vyzeralo, keby sa dostala do inej rodiny?

V mysli som sa vrátila do čias prípravy na náhradné rodičovstvo. Ako nás varovali, že mnohé deti sa budú na každého usmievať a do náhradných rodičov kopať a pľuť. Ako som si vtedy zaumienila, že dieťa neopustím, ani keby do mňa hádzalo kamene.

Dnes už nie som taká... odvážna? Sebaistá? Naivná?? Ale spomenula som si, ako Galadriel povedala Tomu, ktorý niesol prsteň: "This task was appointed to you. If you do not find the way, no one will." (Táto úloha bola zverená Tebe. Ak Ty nenájdeš cestu, nenájde ju nikto.)
A tak som znova v hre. Idem hľadať nejakú skratku alebo aspoň pohodlnú obkľuku.
A všekým náhradným rodičom želám šťastnú cestu 🙂