128 / 185
    Naservírujte si ju ešte dnes!

    Zaujímavosti o paradajkách

    Paradajky jedáva mnoho z nás každý deň, a predsa o nich možno niektoré veci nevieme.

    sú zeleninou, hoci z biologického hľadiska majú bližšie k ovociu
    zaraďujú sa medzi kyslú zeleninu, ale na náš organizmus majú zásaditý účinok
    ak sa konzumujú s potravinami, ktoré obsahujú škrob a cukor, v tráviacom trakte spôsobujú kvasenie a nadmernú tvorbu kyselín
    v svetovej semennej banke v ruskom Vavilovom inštitúte je konzervovaných vyše 7500 odlišných druhov paradajok

    20. feb 2014

    Paradajkami proti rakovine

    Paradajky sú okrem iného vhodnou prevenciou proti rakovine prostaty a hyperplázii prostaty najmä vďaka obsahu lykopénu – karoténového farbiva v šupke. Uvoľňuje sa len pri tepelnej úprave. Je to jeden z najúčinnejších rastlinných antioxidantov a práve paradajky ich obsahujú viac. Antioxidanty prispievajú k ochrane imunitného systému, chránia pred rakovinou a pomáhajú bojovať s týmto ochorením. Odporúča sa najmenej dvakrát týždenne konzumovať paradajky a paradajkové produkty (pyré, omáčku, polievku a pod.). Sú účinné aj v prevencii alergií a pomáhajú pri tráviacich problémoch (nafúknuté brucho, problém so stolicou, veľa kyseliny žalúdočnej).
    Prírodná lekáreň – liečivá sila v paradajkách

    Paradajky obsahujú okrem lykopénu aj množstvo ďalších pre telo veľmi prínoských látok:

    alkaloid tomatín – využíva sa na výrobu liekov proti zápalom, plesňovým ochoreniam a na zlepšenie imunity
    flavonoidy - znižujú hladinu zlého cholesterolu v krvi, pôsobia protiskleroticky a preventívne proti vzniku onkologických a cievnych ochorení
    biotín - výborný pre pokožku, vlasy a nechty
    cholín - pomáha predchádzať tukovej degenerácii pečene
    tyramín - zlepšuje náladu
    kyselina listová - podporuje krvotvorbu
    kyselina jablčná a citrónová - podporujú trávenie a ničia baktérie
    vitamíny - B, E, K, C - jedna paradajka pokryje odporúčanú dennú dávku vitamínu C. V šupke sa ho nachádza až tri razy viac naž v dužine.
    vitamín U (S-metylmetionín) - chráni pred žalúdočnými a dvanástnikovými vredmi
    provitamín A (betakarotén) - posilňuje imunitný systém a redukuje poškodenie kože vplyvom slnečného žiarenia
    minerály - zefektívnia využitie uhľovodíkov z paradajok a tak zabraňujú ukladaniu tukov. Obsahujú najmä horčík, sodík, železo, zinok, vápnik, fosfor, chróm (dáva pocit nasýtenia), draslík (vďaka nemu majú paradajky vysokú odvodňovaciu schopnosť).
    stopové prvky - jód, meď a mangán

    20. feb 2014

    Chudnete? Dajte paradajkám zelenú!

    Na ceste k štíhlej línii vám budú paradajky stopercentne nápomocné. Pri ich pravidelnej konzumácii vám vďaka ich zloženiu budú ubúdať kilá jedna radosť. Majú vysoký podiel vlákniny, neobsahujú takmer žiadne tuky a iba zanedbateľné množstvo ľahko stráviteľných cukrov (glukóza, fruktóza a sacharóza). Kilo paradajok má len 190 kalórií, 5 % sacharidov, 2,5 % bielkovín a až 90 percent vody. Na dlhý čas vás dokážu zasýtiť.
    Nie sú dobré vždy a pre každého

    Pozor na konzumáciu paradajok by si mali dávať ľudia s reumatoidnou artritídou a ľudia alergickí na tyramín - môžu byť spúšťačom alergií a migrén. V žiadnom prípade tiež nekonzumujte nezrelé paradajky. Obsahujú totiž jedovatý alkaloid solanín.
    Ako ich správne skladovať?

    Optimálne teplota na ch skladovanie je pod 16°C. Ideálne je tmavé miesto. V týchto podmienkach dokážu rozvinúť svoju typickú arómu. Určite ich neskladujte v chladničke, lebo sa zhorší ich chuť a zníži v nich obsah živín.

    20. feb 2014

    Vlastné paradajky aj bez záhrady

    V každej zeleninovej záhrade prirodzene dominuje ako kráľovná paradajka. Slnečné lúče ju hladkajú z každej strany a vlievajú do nej životodarné vzácne vitamíny a minerálne látky.

    Pravú chuť krásne vyfarbených paradajok si môžete vychutnať aj keď nevlastníte záhradu. Stačí, ak si zadovážite priesady nízkych alebo kríčkových odrôd rajčín. Ideálne sú napr. odrody Vilma (scherry paradajky), Aztek, žltá Dulcia, ríbezľová Ildi a pod. Zasadiť ich môžete do truhlíka alebo väčšieho kvetináča. Dbajte, aby boli umiestnené na slnečnom a vzdušnom mieste. Nezabúdajte ani na ich pravidelné zavlažovanie.

    Priesady si môžete vypestovať aj sami. Zo semien z predchádzajúcej vlastnej úrody alebo zakúpených v obchode. Musíte však počítať s obdobím ich rastu – 6 až 7 týždňov.

    Aj keď v obchodoch máme paradajky počas celého roku, určite sa ich oplatí dopestovať si vlastnými silami. Máte istotu, že budú bez chemikálií a s vyšším množstvom vitamínov a minerálov.

    20. feb 2014