ponúkam 20 srdiečok za skopírovaný odomknutý článok https://dennikn.sk/1327639/zacala-som-platit-de... ja môžem skopírovať nejaký zamknutý zo sme na výmenu 😀
Obleč sa, prosím ťa, do piatich minút musíme vyraziť,“ prosíkam už dvadsiaty raz a moja trpezlivosť sa pomaly vytráca. „Ešte si musíš umyť zuby. Stále si si nezbalil ruksak. Prídeme neskoro do školy! Zase!“
Takto vlani vyzeral náš bežný začiatok pracovného dňa. Zdalo sa, že moje deti – prváčka a tretiak – nepochopili, ako funguje ranná rutina. Všetci traja trpíme poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou (ADHD) a máme problémy s riadením času a s efektivitou práce. Výsledkom je, že moje deti meškajú do školy. A to dosť často.
Počas posledného mesiaca školy, keď už som bola na konci so silami, si ma zavolala riaditeľka, aby so mnou prediskutovala časté meškanie mojich detí. Vtedy som pochopila, že musím niečo zmeniť. Našťastie, bola veľmi chápavá a mne priamo na tomto stretnutí skrsol v hlave nápad. Ako sa začal nový školský rok, od základu som zmenila naše rána, naše večery, vlastne celé naše životy.
Dosiahla som to tým, že som začala platiť vlastným deťom za to, že plnia bežné činnosti. V behaviorálnej psychológii to nazývajú teóriou pozitívneho posilnenia. Funguje to.
Aj nás platia za chodenie do práce
„Pozitívne posilnenie umocňuje pozitívne správanie pozitívnymi reakciami, vďaka ktorým je pravdepodobné, že sa v budúcnosti zopakujú,“ vysvetľuje Lauren Mosbacková, odborníčka na správanie. „Môže to byť čokoľvek – od pochvaly či povzbudenia až po hmatateľnú odmenu.“
Ja robím oboje. Chválim deti za rôzne jednoduché činnosti a odmeňujem ich peniazmi, ak sa správajú tak, ako od nich žiadam. Tak napríklad, keď ihneď počúvnu alebo urobia niečo správne, pochválim ich. Okrem toho doma používame „tabuľku zodpovednosti“, aby sme sa dostali do školy včas. Keď splnia úlohu, odfajknú si ju a tým zarábajú peniaze.
Od rodičov často počúvam výčitku, či to náhodou nie je podplácanie,“ vraví psychologička Cindy Grahamová. „V podstate áno. Na to sa spýtam, koľko dospelých by pracovalo len tak pre radosť, ak by nedostávali výplatu. Veď aj nám platia za to, že chodíme do práce. Deti nie sú iné.“
Zaberá to, keď chceme deti naučiť, aby robili, čo treba, ale aj odnaučiť od toho, aby boli stredobodom pozornosti, mali neprimerané požiadavky alebo sa správali agresívne či násilnícky.
Zbytočne upozorňujeme na to zlé
„Často sa deje, že u detí mimovoľne posilňujeme negatívne návyky, keď poukazujeme na to, čo robia zle,“ vysvetľuje psychologička Nicole Beurkensová. „Problému venujeme priveľkú pozornosť, namiesto toho, aby sme si posvietili na to, čo od nich chceme vidieť častejšie.“
Podľa Mosbackovej opakovanie slov ako „nie“ alebo „prestaň“ nenapraví zlé správanie, pretože deti, predovšetkým tie malé, nemusia vedieť, aké správanie sa od nich očakáva. To sa najprv musia naučiť. A práve pozitívne posilnenie ich učí tomuto očakávanému správaniu, zvyšuje ich sebavedomie a zväčšuje pravdepodobnosť, že toto správanie v budúcnosti zopakujú.
Jednou z možností je vytvoriť si tabuľku odmien, v ktorej bude jasne vysvetlené, čo od detí očakávame. Aby sme napravili konkrétny zlozvyk, Beurkensová odporúča odmeňovať pozitívne správanie v 15-minútových intervaloch. Deti si môžu v tabuľke odškrtnúť každý časový úsek, počas ktorého sa správajú vzorne. Ak sa im to darí, pomaly zvyšujte časový interval.
Keďže moje deti potrebujú systém, aby zvládli svoju každodennú rutinu, vytvorila som tabuľku, ktorá náš veľký cieľ „dostať sa do školy včas“ rozdrobila na viacero malých krokov, takže moje deti zrazu vedia, čo majú ráno urobiť. Rovnako som zadefinovala aj to, čo od nich očakávam poobede.
Spísala som si teda všetky ranné a večerné povinnosti, pridala som aj pár nových úloh. Musia si tak ustlať postele, nakŕmiť psa, cvičiť hru na hudobné nástroje, udržiavať poriadok v izbe a chystať si oblečenie večer vopred. Vždy, keď nejakú sériu úloh zvládnu v stanovenom čase, zarobia si od 10 do 25 centov.
Vyhnite sa negatívnym slovám
Podľa behaviorálneho psychológia Elliotta Jaffu si tento prístup vyžaduje, aby sme sa k deťom prihovárali bez použitia slov ako „nie, nemal(a) by si, nesmieš“. Pokúšam sa o to aj ja, ale je to beh na dlhú trať.
Odborníkovi som opísala, ako vyzerá náš bežný deň. Jedno ráno moja dcéra zvládla všetky úlohy, zabudla iba na česanie. Síce s kefou na vlasy zišla dolu po schodoch, no potom ju položila na kuchynský stôl a pustila sa do jedla. Keď nastal čas, dokedy mala šancu splniť úlohu, vysvetlila som jej, že sa neučesala pred 7:20, a preto jej nemôžem dať sľúbených 15 centov.
Prečítajte si tiež
Ak sa vaše dieťa hádže o zem v supermarkete, bitkou jeho frustráciu iba zväčšíte
Jaffa mi vysvetlil, ako som situáciu mohla zvládnuť lepšie. „V prvom rade ste narobili škodu slovom ,nemôžem‘. Nabudúce sa jej spýtajte: ,Čo to máš v ruke? Ako to funguje? Predvedieš mi to?‘ Klaďte jej otázky, vyhnete sa tak konštatovaniu, že sa neučesala. Vždy, keď príde so správnou odpoveďou, máte príležitosť povedať jej: ‚Áno, výborne!‘ V priebehu pár sekúnd jej tak môžete dať tri či štyri pozitívne impulzy.“
Pozitívne posilnenie nám zmenilo život. Náš domov bol tento rok oveľa menej chaotickým a oveľa pokojnejším miestom. Dokonca aj deti začali chodiť do školy včas. Mám pre vás pár odporúčaní, ktoré by mohli zafungovať aj u vás doma.
1. Reagujte na situáciu
Zo začiatku deti museli každé ráno splniť deväť úloh, aby si zaslúžili odmenu. Keď si však uvedomili, že nezvládnu všetko v stanovenom čase, odrádzalo ich to. Odborníci, ktorých som oslovila, mi odporučili, aby som úlohy rozdelila a odmeňovala deti za každú zvlášť, aj keby nezvládli v časovom limite všetky. Okrem toho som bola ochotná meniť čas podľa potreby. Keby ma dcéra požiadala o čas navyše na napísanie domácej úlohy, stále by mala nárok na odmenu, musela by však ostať sústredená po celý čas.
2. Odmeňujte často
Odmenou môže byť čokoľvek – hračky, nálepky, čas strávený pred televízorom, špeciálne privilégiá alebo peniaze. Niektoré deti ich budú chcieť hneď; iným postačí, ak ich odmeníte naraz na konci dňa. Ja svojim deťom platím na konci týždňa, no viacerí odborníci mi odporúčali, aby som to zmenila na denné odmeny. Vysvetlili mi, že ak ich odmeňujem neskôr, deti nemusia byť také motivované, pretože si odmenu priamo nespájajú s domácimi prácami. S bezprostrednou odmenou uspejete skôr.
3. Tabuľku laďte pozitívne
Moja tabuľka mala celý týždeň znázornený na jednej stránke. Dostala som odporúčanie, aby som ju rozdelila na viacero papierov, pekne deň po dni, nech je vizuálne ešte príťažlivejšia. Pre mladšie deti sú vhodné svetlejšie farby a obrázky, ktorými znázorníte všetky ciele. Ak si nie ste istí, ako na to, internet vám pomôže. Nájdite si tabuľku, ktorá zodpovedá vašim základným potrebám, a potom ju upravte. Dajte si záležať, aby znela pozitívne: použite napríklad slová ako „budem rozprávať slušne“ namiesto „nebudem nadávať“. Slová, ktoré sa začínajú na „ne-“, do tabuľky nepatria.
@malinkaaninka Ja ze co tolko srdiecok a od koho a az teraz som si vsimla, ze si ich ponukala za clanok 😃 dakujeem 😊

Začala som platiť deťom za to, že si umývajú zuby a nemeškajú do školy, a naša domácnosť odvtedy funguje
WASHINGTON POST
Foto - Flickr.com/Rain0975
Foto – Flickr.com/Rain0975
Vytvorila som tabuľku úloh a odmien za ich splnenie a niečo podobné odporúčam každému, kto chce svoje deti naučiť plniť si povinnosti.
Odoberať
Jana Shemesh vám každý štvrtok pošle na e-mail najlepšie články na témy rodiny, vzťahov či zdravia. Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.
Píše Gia Millerová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
„Obleč sa, prosím ťa, do piatich minút musíme vyraziť,“ prosíkam už dvadsiaty raz a moja trpezlivosť sa pomaly vytráca. „Ešte si musíš umyť zuby. Stále si si nezbalil ruksak. Prídeme neskoro do školy! Zase!“
Takto vlani vyzeral náš bežný začiatok pracovného dňa. Zdalo sa, že moje deti – prváčka a tretiak – nepochopili, ako funguje ranná rutina. Všetci traja trpíme poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou (ADHD) a máme problémy s riadením času a s efektivitou práce. Výsledkom je, že moje deti meškajú do školy. A to dosť často.
Prečítajte si tiež
Dcéra po mne zdedila oči, vlasy a ADHD. Chcem ju naučiť hľadieť na svet zvedavými očami
Počas posledného mesiaca školy, keď už som bola na konci so silami, si ma zavolala riaditeľka, aby so mnou prediskutovala časté meškanie mojich detí. Vtedy som pochopila, že musím niečo zmeniť. Našťastie, bola veľmi chápavá a mne priamo na tomto stretnutí skrsol v hlave nápad. Ako sa začal nový školský rok, od základu som zmenila naše rána, naše večery, vlastne celé naše životy.
Dosiahla som to tým, že som začala platiť vlastným deťom za to, že
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.
PRIDAJTE SA K PREDPLATITEĽOM
Ste predplatiteľom?
PRIHLÁSTE SA
Rodičovstvo