skúsenosť
Porod u KOCHA - nerobte to
Rodit u Kocha bola najvacsia chyba mojho zivota. Amaterizmom a ich laxnym pristupom mi defacto zavrazdili dieta, ktore sa im sice zazrakom podarilo ozivit, ale my mame ako rodina zo zivota uz naveky peklo.
Sluzby a personal by boli neakceptovatelne ani pre pracovne tabory. V mnohych pripadoch hranicili s neludskym spravanim.
O Vasom zdravotnom stave vas nik neinformuje. Na jasnu otazku k vysledkom testov vam povedia vsetko ok a po porode si v prepustacej sprave precitate, ze mate eklampsiu. Pricom na jasnu otazku, ako vysli testy na preeklampsiu, vam povedia, ze negativne.
Cize pri hospitalizacii v 39tom tyzdni som uz bola preeklampticky pacient, o com ma nik v Kochu ani na moje jasne otazky, neinformoval. Tlak som v tej dobe mala cez 150, ledva som dychala a cisar aj tak odmietali. Na moju poznamku, ze mam strach, mi pri vizite jeden z mladych lekarov arogantne odvrkol " Tsk ste nemali otehotniet" a odisiel. Aj napriek tomu, ze dieta malo slabe ozvy a necitila som pohyby, ma s liekmi na tlak poslali domov, lebo mali plno. Na dalsich poradniach som dostala vynadane, lebo som sa stazovala, ze necitim dieta. Lekarka na mna nakricala, ze ak ich citim raz denne, je to ok. Priznam sa, ze ma dodeptala tak, ze som si tie pohyby asi radsej vsugerovala. Informovala som minimalne 2 lekarov, vratand tejto lekarky, ze fyzioterapeut mi zistil posunutu panvu, ci mi vykonaju meranie, ci vobec zvladnem prirodzeny porod. Lekarka reagovala, ze ziadne meranie netreba, ze mam panvu v poriadku. Spytala som sa ako to vie a ona mi povedala, ze pozrie a vidi (vtedy som mala vyhladat inu porodnicu, nakolko nasledne ma tato lekarka rodila a moze za to, ze moje dieta ma dozivotne nasledky). V 41+6tt som o piatej rano dostala silne kontrakcie (kazde 2 minuty). Sli sme do porodnice, ale kedze som bola otvorena len na 2cm, povedali, ze treba cakat. Takto som trpela do 14:00, kedy mi z nicoho nic kontrakcie skoncili, dieta som necitila uz absolutne vobec, aby bolo nieco na monitore, sestricka mi chodila kazdych par minut potriast bruchom ( vraj je moje dieta lenive a spi). O siestej vecer som s placom prosila primara o cisar, nevidel na to dovod. Rano o siestej na druhy den (ano 25 hodin od zaciatku porodu), mi dali vyvolavacku. Nic. O 8:30 sa sluziaca lekarka pokusila o rucne spustenie. Nic. 11:30 mi chceli ten chvat urobit znova, tak vravim, ze to uz mam za sebou. Tak ma poslali cakat. O 15tej som dostala dalsiu vyvolavacku, nic. O 16tej mi volali, ze mam prist na cakacku, pozeram, ze ale ja nic necitim. Ze nech len pridem. Tam stale nic, tak ma vzali na porodnu a nieco mi pichli do zily. V momente som dostala bolesti ako by ma niekto rezal, lamal a drtil za ziva. Nedokazala som ani dychat. Lekarka aj asistentka boli velmi chaoticke, so mnou defacto nekomunikovali. Po tom ako mi zaviedli epidural, tak ma na porodnej nechali samu s manzelom. Pytala som sa ich kam idu a oni, ze nas budu sledovat na monitoroch. Po par minutach zacal pristroj velmi pipat a ozvy mojho dietata klesali zo 100, na 60, 30, az vsetko hucalo a svietila 0. Kricim na manzela, ze co je, vravi mi, ze asi nic, ved oni nas sleduju. Nikto nas nesledoval a nik neprichadzal. Tak som manzela poslala, nech ich ide najst. Nikde ich nevedel zohnat. Tak som ho poslala znova. Lezala som tam sama, vsetko okolo mna hucalo a netusila som, co sa deje. Potom ich nasiel a prisli, na moje otazky nikto nereagoval, len ma lekarka nutila tlacit, vravim jej, ze ale ja nic necitim. Len na mna kricala, nech tlacim. Potom zavolali anesteziologa, aby mi zvysil epidural, ze idu operovat. Jedine, co mi povedali, bolo, ze mam 8 minut na to, aby som presla na operacku, lebo potom si uz neucitim nohy. Inak anesteziolog bol jediny clovek, co bol ludsky, empaticky a profesional.
Nasledne sa so mnou jednalo doslova sko s kusom masa na bitunku. Dieta surovo zo mna sklbali von az som skakala na stole, pri tom sa mi zenska, co podla mna nemohla mat zdravotnicke vzdelanie, snazila napichnut kanilu a vrieskala na mna, nech sa nehybem. Do toho som dostala tetanicky zachvat (to ze mam tetaniu mimochodom nik nezohladnoval a uplne to ignorovali pocas celej doby ako som tam chodila).
Zrejme sa na mne ucil nejaky praktikant, lebo ta lekarka na neho obcas zrukla, "nie!, co to robite?! Takto nie, dajte to sem!!!" Ked dieta vybrali, bolo ticho a mlady sa pyta, ukazeme jej ho? Doktorka, urcite nie!. V tom som sa zacala bat a pytat. Nikto mi neodpovedal jedine slovo, uplne ma ignorovali, akoby som bola vzduch.
K neprofesionalite este pridam, ze na prepichnutie zle zavedenej kanily som cakala 3 hodiny, lebo sestry z oddelenia neboli ochotne napravovat spackanu robotu kolegyne z operacky.
Po 12tich hodinach sa ma zbavili, lebo manzel na apartmane sa o mna postara lepsie. Laktacna, ta slovenka uplne uplne nanic. Dieta som nemala pri sebe 5 dni, ale ju ani raz nenapadlo mi povedat, ze na rozbeh laktacie by som mala pouzit aspon odsavacku. Takze jej velmi dakujem za problemy s kojenim, ktore nam dposobila.
Udialo sa tam toho este omnoho viac, co by stalo za zmienku. Ani po 2 rokoch vsak nemam silu to cele opisat.
Zaver, moje dieta, ktore malo bezchybne geneticke testy a vynikajuce vsetky morfologicke sona (platila som si kopu vysetreni navyse), takze sme mali istotu, ze nas vytuzeny poklad je v poriadku. Tak z takehoto dietata nam v Kochu urobili dieta dozivotne odkazane na pomoc inych.
Takze ak chcete aby vam dieta niekto zabil alebo zmrzacil, pokojne zvolte KOCH.
Rodila som v roku 2022
Sluzby a personal by boli neakceptovatelne ani pre pracovne tabory. V mnohych pripadoch hranicili s neludskym spravanim.
O Vasom zdravotnom stave vas nik neinformuje. Na jasnu otazku k vysledkom testov vam povedia vsetko ok a po porode si v prepustacej sprave precitate, ze mate eklampsiu. Pricom na jasnu otazku, ako vysli testy na preeklampsiu, vam povedia, ze negativne.
Cize pri hospitalizacii v 39tom tyzdni som uz bola preeklampticky pacient, o com ma nik v Kochu ani na moje jasne otazky, neinformoval. Tlak som v tej dobe mala cez 150, ledva som dychala a cisar aj tak odmietali. Na moju poznamku, ze mam strach, mi pri vizite jeden z mladych lekarov arogantne odvrkol " Tsk ste nemali otehotniet" a odisiel. Aj napriek tomu, ze dieta malo slabe ozvy a necitila som pohyby, ma s liekmi na tlak poslali domov, lebo mali plno. Na dalsich poradniach som dostala vynadane, lebo som sa stazovala, ze necitim dieta. Lekarka na mna nakricala, ze ak ich citim raz denne, je to ok. Priznam sa, ze ma dodeptala tak, ze som si tie pohyby asi radsej vsugerovala. Informovala som minimalne 2 lekarov, vratand tejto lekarky, ze fyzioterapeut mi zistil posunutu panvu, ci mi vykonaju meranie, ci vobec zvladnem prirodzeny porod. Lekarka reagovala, ze ziadne meranie netreba, ze mam panvu v poriadku. Spytala som sa ako to vie a ona mi povedala, ze pozrie a vidi (vtedy som mala vyhladat inu porodnicu, nakolko nasledne ma tato lekarka rodila a moze za to, ze moje dieta ma dozivotne nasledky). V 41+6tt som o piatej rano dostala silne kontrakcie (kazde 2 minuty). Sli sme do porodnice, ale kedze som bola otvorena len na 2cm, povedali, ze treba cakat. Takto som trpela do 14:00, kedy mi z nicoho nic kontrakcie skoncili, dieta som necitila uz absolutne vobec, aby bolo nieco na monitore, sestricka mi chodila kazdych par minut potriast bruchom ( vraj je moje dieta lenive a spi). O siestej vecer som s placom prosila primara o cisar, nevidel na to dovod. Rano o siestej na druhy den (ano 25 hodin od zaciatku porodu), mi dali vyvolavacku. Nic. O 8:30 sa sluziaca lekarka pokusila o rucne spustenie. Nic. 11:30 mi chceli ten chvat urobit znova, tak vravim, ze to uz mam za sebou. Tak ma poslali cakat. O 15tej som dostala dalsiu vyvolavacku, nic. O 16tej mi volali, ze mam prist na cakacku, pozeram, ze ale ja nic necitim. Ze nech len pridem. Tam stale nic, tak ma vzali na porodnu a nieco mi pichli do zily. V momente som dostala bolesti ako by ma niekto rezal, lamal a drtil za ziva. Nedokazala som ani dychat. Lekarka aj asistentka boli velmi chaoticke, so mnou defacto nekomunikovali. Po tom ako mi zaviedli epidural, tak ma na porodnej nechali samu s manzelom. Pytala som sa ich kam idu a oni, ze nas budu sledovat na monitoroch. Po par minutach zacal pristroj velmi pipat a ozvy mojho dietata klesali zo 100, na 60, 30, az vsetko hucalo a svietila 0. Kricim na manzela, ze co je, vravi mi, ze asi nic, ved oni nas sleduju. Nikto nas nesledoval a nik neprichadzal. Tak som manzela poslala, nech ich ide najst. Nikde ich nevedel zohnat. Tak som ho poslala znova. Lezala som tam sama, vsetko okolo mna hucalo a netusila som, co sa deje. Potom ich nasiel a prisli, na moje otazky nikto nereagoval, len ma lekarka nutila tlacit, vravim jej, ze ale ja nic necitim. Len na mna kricala, nech tlacim. Potom zavolali anesteziologa, aby mi zvysil epidural, ze idu operovat. Jedine, co mi povedali, bolo, ze mam 8 minut na to, aby som presla na operacku, lebo potom si uz neucitim nohy. Inak anesteziolog bol jediny clovek, co bol ludsky, empaticky a profesional.
Nasledne sa so mnou jednalo doslova sko s kusom masa na bitunku. Dieta surovo zo mna sklbali von az som skakala na stole, pri tom sa mi zenska, co podla mna nemohla mat zdravotnicke vzdelanie, snazila napichnut kanilu a vrieskala na mna, nech sa nehybem. Do toho som dostala tetanicky zachvat (to ze mam tetaniu mimochodom nik nezohladnoval a uplne to ignorovali pocas celej doby ako som tam chodila).
Zrejme sa na mne ucil nejaky praktikant, lebo ta lekarka na neho obcas zrukla, "nie!, co to robite?! Takto nie, dajte to sem!!!" Ked dieta vybrali, bolo ticho a mlady sa pyta, ukazeme jej ho? Doktorka, urcite nie!. V tom som sa zacala bat a pytat. Nikto mi neodpovedal jedine slovo, uplne ma ignorovali, akoby som bola vzduch.
K neprofesionalite este pridam, ze na prepichnutie zle zavedenej kanily som cakala 3 hodiny, lebo sestry z oddelenia neboli ochotne napravovat spackanu robotu kolegyne z operacky.
Po 12tich hodinach sa ma zbavili, lebo manzel na apartmane sa o mna postara lepsie. Laktacna, ta slovenka uplne uplne nanic. Dieta som nemala pri sebe 5 dni, ale ju ani raz nenapadlo mi povedat, ze na rozbeh laktacie by som mala pouzit aspon odsavacku. Takze jej velmi dakujem za problemy s kojenim, ktore nam dposobila.
Udialo sa tam toho este omnoho viac, co by stalo za zmienku. Ani po 2 rokoch vsak nemam silu to cele opisat.
Zaver, moje dieta, ktore malo bezchybne geneticke testy a vynikajuce vsetky morfologicke sona (platila som si kopu vysetreni navyse), takze sme mali istotu, ze nas vytuzeny poklad je v poriadku. Tak z takehoto dietata nam v Kochu urobili dieta dozivotne odkazane na pomoc inych.
Takze ak chcete aby vam dieta niekto zabil alebo zmrzacil, pokojne zvolte KOCH.
Rodila som v roku 2022
