Dobrý večer, milé mamky.
Som mamou troch detí, žijem v šťastnom manželstve, ale aj tak by som potrebovala počuť názor niekoho nestranného.
Som si vedomá, že za posledné roky som prešla nejakou svojou zmenou, ale sú aj tak veci, ktoré ma dlhodobo trápia a neviem ich už objektívne riešiť . Píšem asi preto, že nechcem, aby ma nejaké životné okolnosti menili na niekoho, kým som nechcela nikdy byť. Bola som bezproblémové dieťa čo sa týka správania, vždy obľúbená u učiteľov, keďže som veriaca ,vždy som chcela, aby to, čo vyznávam, som aj žila. Ale napriek tomu, že mi možno širšie okolie dávalo najavo, že ma tak vníma, mám pocit, že ma ľudia berú do svojich životov tak z úcty....Nie preto, že by ma tam chceli mať. Som sa na tým tak aj zamýšľala, či som nepôsobila príliš moralisticky, alebo nejak divne....Si vážim u druhých, keď sú dobrí ,ale prirodzení a viem, že nie je správne, aby som bola manipulatívna a vynucovala si vzťahy, alebo pozornosť. Ale podľa mňa, každý túži po zdravých vzťahoch, kde cíti podporu a prijatie. A tu je môj problém. Napriek tomu, že som celé svoje dospievanie bola príkladná a doma veľmi nápomocná, pretože mám vážne chorú mamku od chvíle, keď som sa vydala som cítila , že mám byť samostatná a zdieľanie sa s nejakými úzkosťami o deti ,alebo takými pochybnosťami ,ktoré mávajú mamy by som mala zvládnuť sama. Moja svokra, ktorú vnímam ako dobrého človeka je celé roky rozbehaná. Nič nestíha. Keď sa stretneme je milá, príde na narodeniny nás, aj detí, ale to je celé...Niekedy pošle koláče deťom, ale nevolá nám, možno občas manželovi. Aktívne sa venuje švagrinniným deťom, aj my to tak povie, že ju potrebujú ,a normálne prizná, že vie, že sme boli na naše samy .Niekedy sa cítim jak zblbnutá.
Furt analyzujem, kde som v živote spravila chybu. Tak cítim, že nikto nie je dokonalý, tak ak chceme, aby nejak rodiny fungovali, som myslela, že bez útokov a obviňovaní, môže človek povedať, že ho niečo dusí, alebo ,že si dáva veci za vinu a mu to nerobí dobre....Dobre som vedela, že má človek začať od seba, tak už toľko čítam a počúvam, že jak sa to má dobre žiť, kedy byť ticho, ako nastaviť hranice, jak odpúšťať....Ale ma to bolí, veľa rokov....
Alebo nechápem,že keď sa majú súrodenci radi, jak nemôže vidieť niekto, že veci doma nie sú fér a to nenapraviť. Ale aj keď niečo také poviem, veci sa nemenia. ...Prijať to teda tak?
Ako súčasť života?
Čo konkrétne ti vadí? Že sa svokra stará o svagrinine deti viac ako o tvoje ? Mala by si to brať tak že si dostatočne silná osobnosť,a ostatný si uvedomujú že zvládneš svoj život žiť sama bez pomoci iných. Ak to tak nieje tak to povedz na rovinu ľuďom od ktorých potrebuješ pomoc.
Podľa mňa si silná osobnosť, ktorá sa nedáva do pozície trpitelky. Tak si to chcela,toto si ty. Tvoj príspevok je veľmi "rozumný", máš perfektne vzťahy a aj svokru. Málokto by to priznal ako ona. Otázka znie, či naozaj chces,aby to tak bolo,aby ti všetci pomáhali. Podľa mňa ani nie. Tiež kadečo podobne riešim, ale neviem či naozaj chcem,aby ma ľudia brali inak. Čítala som aj takú knihu o závislých vzťahoch,hľadala som sa tam. Pokiaľ nechceš, viem ti poslať. Treba to prečítať viackrát, je krátke. Ale v každom vzťahu si v inej pozícii. Možno budeš mať jasnejšie.
Podľa mňa máš zranenia z detstva, ty nemusíš byť " dobre" dievča. Veď sa uvoľní a buď sama sebou a povedz aj nie. Chcelo by to, aby si si nastavila hranice a začala si vážiť seba. Nie pozerať , čo sa deje vonku, ale obrátiť sa do svojho vnútra. Trpis , lebo nedostávas pozornosť a pomoc, ako keby ti chýbal jeden z rodičov, ktorý ti nedal lásku v detstve a ty to hľadáš.
hm. čakáš že okolie samo pochopí že ty pomoc potrebuješ, že máš trápenia alebo že vidíš skrivodlivosť okolo seba? bohužiaľ, tak to nefunguje, vačšinou ľudia napĺňajú najprv svoje potreby… lenže čo už teraz? tak si sa celý život správala, okolie ťa berie tak ako si ty sama chcela aby ťa bralo. neviem či sa to zmení. asi aj hej. ale takými malými krokmi - a skutočne musíš začať od seba.
čo to znamená? nauč sama nebiť na seba prísna. nedávaj sama seba za ostatných. neočakávaj že ti budú čítať myšlienky, vyslov ich. ak ich vyslovíš nech nie sú moralistické, nech sú o tebe nie o nich. ak ich vyslovíš, dodržuj ich. neviem od koho konkrétne očakávaš vačšiu podporu, ale maj aj záložné cesty a plány života, ak sa ti nedostane toho čo chceš… ale hlavne, úprimne si povedz - je reálne čo od okolia očakávaš?
@biba_18 Ďakujem veľmi pekne za názor, vážim si ho
Čo konkrétne ti vadí? Že sa svokra stará o svagrinine deti viac ako o tvoje ? Mala by si to brať tak že si dostatočne silná osobnosť,a ostatný si uvedomujú že zvládneš svoj život žiť sama bez pomoci iných. Ak to tak nieje tak to povedz na rovinu ľuďom od ktorých potrebuješ pomoc.
@kikikat Ďakujem za Tvoj názor a čas
Ja popravde z toho príspevku neviem čo ti vadí.to že svokra sa nestará a vaše deti? Ja to mám v hlave úplne usporiadané.muz rodičov nemá, ja áno ale z určitých dôvodov ich im nedávame strážiť, len výnimočne a kratkodobo. Beriem to tak že ja som si urobila deti s mužom a my sa teda o nich staráme.ani ma nenapadlo uvažovať prečo by to malo byť inak.
Podľa mňa si silná osobnosť, ktorá sa nedáva do pozície trpitelky. Tak si to chcela,toto si ty. Tvoj príspevok je veľmi "rozumný", máš perfektne vzťahy a aj svokru. Málokto by to priznal ako ona. Otázka znie, či naozaj chces,aby to tak bolo,aby ti všetci pomáhali. Podľa mňa ani nie. Tiež kadečo podobne riešim, ale neviem či naozaj chcem,aby ma ľudia brali inak. Čítala som aj takú knihu o závislých vzťahoch,hľadala som sa tam. Pokiaľ nechceš, viem ti poslať. Treba to prečítať viackrát, je krátke. Ale v každom vzťahu si v inej pozícii. Možno budeš mať jasnejšie.
@sy_13 pokiaľ nechce?......🤭😲
Podľa mňa si silná osobnosť, ktorá sa nedáva do pozície trpitelky. Tak si to chcela,toto si ty. Tvoj príspevok je veľmi "rozumný", máš perfektne vzťahy a aj svokru. Málokto by to priznal ako ona. Otázka znie, či naozaj chces,aby to tak bolo,aby ti všetci pomáhali. Podľa mňa ani nie. Tiež kadečo podobne riešim, ale neviem či naozaj chcem,aby ma ľudia brali inak. Čítala som aj takú knihu o závislých vzťahoch,hľadala som sa tam. Pokiaľ nechceš, viem ti poslať. Treba to prečítať viackrát, je krátke. Ale v každom vzťahu si v inej pozícii. Možno budeš mať jasnejšie.
@sy_13 Ďakujem, ak by si mohla, prepošleš mi prosím názov tej knihy? Hej o závislých vzťahoch aj fenoméne spoluzávislosti som už trochu čítala, ale len tak okrajovo.
Podľa mňa máš zranenia z detstva, ty nemusíš byť " dobre" dievča. Veď sa uvoľní a buď sama sebou a povedz aj nie. Chcelo by to, aby si si nastavila hranice a začala si vážiť seba. Nie pozerať , čo sa deje vonku, ale obrátiť sa do svojho vnútra. Trpis , lebo nedostávas pozornosť a pomoc, ako keby ti chýbal jeden z rodičov, ktorý ti nedal lásku v detstve a ty to hľadáš.
@lion777 Ďakujem za názor. Mala som pekné detstvo, dobrých rodičov. Je pravda, že som si viac v čase dospievania rozumela s ockom. Mamka nakoľko mala veľa diagnóz ,mám pocit,že to často nejak zvláštne prenášala...Nebola plačlivá, alebo depresívna, skôr mala dosť vysoké očakávania, aj trochu sekírovala,a niekedy sekírovala, to ubíjalo...Ale aj tak ju mám veľmi rada, je pravda, vďačím jej za veľa lásky a podporu...No je pravda, že ja by som to vo svojom vzťahu s dcérou chcela mať inak.
@sy_13 Ďakujem, ak by si mohla, prepošleš mi prosím názov tej knihy? Hej o závislých vzťahoch aj fenoméne spoluzávislosti som už trochu čítala, ale len tak okrajovo.
@mamina2020 pošli mi do SS mail,preposlem ti.
Nememu dietatu ani vlastna mat nerozumie. Ty si sa dobrovolne nastavila do pozicie dobreho, poslusneho dievcatka, ktore vsetko bez reptania zvlada. Ale ty si v prvom rade clovek - dokonala aj so vsetkymi nedokonalostami. Okrem uprataneho domu a obriadenych deti potrebujes aj cas pre seba, svoje konicky. Nechaj deti postrazit muzovi a chod na prechadzku. Posli ich na prazdiny k svokre a ty si daj wellness. Vecer miesto upratovania vyloz nohy a precitaj si dobru knihu (nie motivacnu, nesprtaj sa stale, este aj v case oddychu, vo svojich pocitoch). Si veriaca, chod na put, sama.
Nevytahuj "stare hriechy" kedy svokra pomohla svagrinej miesto vam. Formuluj konkretne ziadosti o pomoc. "Svokra, zobrali by ste deti na prazdniny? Velmi by mi to pomohlo. Kedy by ste mali cas?"
@emjee Ďakujem
hm. čakáš že okolie samo pochopí že ty pomoc potrebuješ, že máš trápenia alebo že vidíš skrivodlivosť okolo seba? bohužiaľ, tak to nefunguje, vačšinou ľudia napĺňajú najprv svoje potreby… lenže čo už teraz? tak si sa celý život správala, okolie ťa berie tak ako si ty sama chcela aby ťa bralo. neviem či sa to zmení. asi aj hej. ale takými malými krokmi - a skutočne musíš začať od seba.
čo to znamená? nauč sama nebiť na seba prísna. nedávaj sama seba za ostatných. neočakávaj že ti budú čítať myšlienky, vyslov ich. ak ich vyslovíš nech nie sú moralistické, nech sú o tebe nie o nich. ak ich vyslovíš, dodržuj ich. neviem od koho konkrétne očakávaš vačšiu podporu, ale maj aj záložné cesty a plány života, ak sa ti nedostane toho čo chceš… ale hlavne, úprimne si povedz - je reálne čo od okolia očakávaš?