Týždeň zo života mamičiek

Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A dokonca už aj vtedy, keď vidí //. Prečítajte si nový týždeň zo života mamičiek 🙂

• Keď si tehotná, tvoje telo si robí, čo chce. Tvoje dieťa vo vnútri vyžaduje pozornosť, oddych, zdravé jedlo, smiech, pokoj... a ty nie si ty. Si brucho, ktoré chodí a priťahuje pohľady ostatných: Vieš, že ak je brucho nízko, bude to chlapec? Vieš, že ak ješ cibuľu, dieťa plače? Vieš, že by si nemala šoférovať? Potom sa dieťa narodí a ty si teraz herečkou – tou, ktorej meno si nik nepamätá. A hoci máš ešte stále veľký zadok, keď vojdeš do izby, staneš sa zrazu neviditeľnou. Všetci známi si pohadzujú novorodenca z náručia do náručia ako loptu. „Našťastie“ je tu vždy niekto, kto vie byť mamou lepšou ako si ty: Vieš, že ho obliekaš príliš teplo? Vieš, že tvoje mlieko asi nebude dobré? Vieš, že...? Vieš. Mama to vie. Mama vie predsa všetko. Mama vie, že medzi ňou a dieťaťom je silné puto. Puto, ktoré sa zrodí z bolesti, dotyku pokožky, zvuku... Lebo mama sa stáva matkou veľakrát: keď uvidí pozitívny tehotenský test, keď porodí, keď dojčí, keď mení plienku, keď pripravuje prvú kašičku, keď učí dieťa smiať, kráčať, rozprávať... byť niekým. Mama sa rodí znovu a znovu s každým pokrokom svojho dieťaťa. A keď sa z malého dieťaťa stane veľké, mama sa narodí znovu. Lebo vie, že jej dieťa je teraz súčasťou sveta, ktorému ho odovzdala.

• Všimla som si, že posledné týždne ľudia na ulici na mňa veľmi zvláštne pozerajú. Vždy som sa skontrolovala, či nie som špinavá, nemám na sebe niečo priesvitné, roztrhané alebo nedoladené, či mi náhodou niekde niečo netrčí, čo by trčať nemalo a nikdy som nič na sebe nenašla. Posledné dni sa k tým divným pohľadom pridalo aj stránenie sa a prechádzanie na druhú stranu ulice a mňa to začalo štvať. Pred chvíľou mi dovolala kamoška a hovorí, že na mňa dobrých 10 minút na ulici kričala a ja som s niekým asi po telefóne viedla veľmi družnú debatu o zmrzline a kremešoch. No neexistuje, mobil mám vybitý a s nikým som nešla a... v tom mi to celé došlo. S bambulkou sa rozprávam od kedy bola len // na teste. Najprv to bolo potichúčky v súkromí, ale odkedy mi "odpovedá" tou svojou kopkadielkovou morseovkou, rozprávam s ňou vždy, všade a nahlas. Hovorím jej kam ideme, čo budeme robiť, pýtam sa jej čo si prosí papať, ako sa cíti, spievame spolu s rádiom či CDčkom, sťažujem sa jej a aj sa jej so všetkým chválim a s intenzitou jej"odpovedí" pridávam k rozhovoru patričnú miminku a gestikuláciu. Dnes som jej napríklad vravela (to čo kamoška počula), že je horúco, tak si kúpime zmrzku a kúpime aj tatinkovi kremeše, ktorých zoberieme viac a možno keď povrtí večer pekne riťulou, tak jej tatino jeden kremeš dá, aj keď je skupáň skupánsky na sladké. Pridajte k tomu zopár pohybov rúk a divné výrazy tváre, žiaden mobil a ani kábel a je úplne jasné, prečo boli všetky tie divné pohľady. Ak teda zbadáte na ulici malú, blonďavú tehulku, ktorá rozpráva sama so sebou, nebojte sa. To som len ja a moja krásna Žabka a práve diskutujeme o niečom veľmi dôležitom, čo rozhodne do pôrodu nepočká. Sme proste baby ukecané. Krásny dník všetkým tehulkám a ich bábätkám v brušku 🙂

• Dnes s Hanulkou u lekára. Príde mamička asi s 2-3r. chlapčekom. Chlapček sa pýta: "prečo to bábätko nemá topánky?" a mamka mu odpovedá: "lebo nechodí, tak ich nepotrebuje". A chlapček pohotovo: "tak načo má potom nohy?"

• Ružový koník, verzia pre dievčatká 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

#magazin #zivotmamiciek