Týždeň zo života mamičiek
Aj tento týždeň sa nazbierali pekné príbehy zo života mamičiek, ktoré rozosmejú, potešia i podporia. Prajem pekné čítanie a oddychovanie 🙂
- Tak si idem na gyndu na vyvolávačku, s tým, že problémy s menzesom mám už roky, a že tehotná naisto nebudem, keďže prvého drobčeka sme mali horko-ťažko po IUI a doktor povedal: "Veď tam je bábätko." Ako kukala som jak puk a ešte že 12. týždeň. Keď som odtiaľ doniesla fotku zo sona a dala ju mm, tak jeho prvá reakcia: "Nemáme náhodou nového poštára?" A potom to úplne zabil, keď som mu povedala, že termín mám v septembr. On na to: "V septembri, to ako tento rok?" No vtipný je ten môj manžel :D
- Namiesto antikoncepčných tabletiek som omylom 10 rokov brala antidepresíva. Teraz mám 4 deti a je mi to jedno.
- Dnes sme sa na poobednej káve u starkej opýtali, že čo by chcela na narodky (91r.). Očakávali sme každoročnú odpoveď, že ona už nič nepotrebuje a preto sme vyvalili oči, keď nám zahlásila: "Ja chcem ten satelit Magio." "Preboha starka, to by ti bolo načo?" A ona: "A čo nepozeráte tú reklamu, zastav, pretoč, pusti znovu? Aj ja by si v tom paneláku furt Masláka pretáčala." Zase nám tá žena vyčarila úsmev na tvári, ako stále 🙂
- Nadránom buchnutie, šok, vyštartovala som, koľko som vládala s boľavým chrbátom do polosedu a vyplašene kukám po miestnosti. V tom sa mi spoza postele ukázala strapatá hlavička, ktorá sa štverala späť hore a hovorí: "To nič mami. Spi. Iba som spadla z postele do krista!"
- Ženy? Aj vy dôverne poznáte a doslova "milujete" ten pocit, keď niekam idete s mužom, aj s deťmi (dieťaťom)? Beháte po dome ako bláznivé, chystáte deti, prezliekate, prebaľujete, balíte. Myslíte na všetko, proste od plienok, cez čisté oblečenie na prezlečenie (ak by náhodou), niečo pod zub, ak by náhodou vyhladli, keksík do auta, ak by im bolo dlho, čaj do fľaše a ešte jeden do druhej, ak by náhodou došiel, utekáte pre foťák, kontrolujete, či je nabitý (uf , vlastne áno, nabila som ho včera), deku, ak by sa zozimilo, hračku pre dlhú chvíľu..a proste milión päť vecí. A keď je už konečne všetko pochystané (z vás idú kropaje potu), ide rad na vás, aby ste zo seba v rýchlosti spravili človeka. Tak z dverí už na vás vykrikuje muž, s čistou hlavou a výrazom "život gombička": "Kde si preboha toľko, koľko ťa máme ešte čakať?" A ešte ma dorazí v aute, keď sa ma opýta, že kde som mu dala jeho mobil, jeho peňaženku a podobne. A medzitým, ešte utekám napríklad po lyžičku na výživu. Milujem túto chlapskú bezstarostnosť.
Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň.
Urobte si pekné dni 🙂
Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.
Odporúčame
keď som bola malá, nikdy som nechápala prečo mama stále mešká a vždy ju musíme dolu čakať ešte polhodinu. myslela som si že sa tak dlho obzerá v zrkadle alebo čo 😀 a povedala som si že ja táká žena nikdy nebudem. ale teraz už viem čo všetko musela nachystať a na čo všetko myslieť a som presne taká istá a vždy mi to trvá tú polhodinu ako jej 😀 🙂 (a to ona mala tri deti a muža, ja mám iba jedno dieťa 😀)
Začni písať komentár...


Haha 🙂 ten predposledny "záder" nema chybu 🙂 🙂