Ako porodiť Kamerunskú princeznú a petržalského kinga - dobrodružný blog pre mamy

Kapitola prvá. Lietadlo do Kamerunu.

Sadni si už!

Tebe hovorím! Áno. Tebe.

Tebe, čo si od rána stihla byť na vecku jeden a pol krát. Druhýkrát si totiž niekde uprostred vytrielila z vecka, lebo si si uvedomila, že si mladšie dieťa nechala príliš na kraji postele a staršie príliš blízko mladšiemu. Za tých pár sekúnd si si predstavila všetky druhy zlomenín spôsobených pádom na podlahu. Na vecko sa ti vrátiť už nepodarilo.

Nechaj už to prádlo, ti hovorím! Šak nepožehlené je tiež pekné. To sa teraz tak nosí. Pokrčené. Fakt. Môj muž robí v obchode s módou. Mi vravel. Neviem síce, či to nebolo už pred troma rokmi, ale my sa tvárme, že sa to stále tak nosí, hej?

Šesť minút. Len šesť minút to bude trvať. Potom si už žehli koľko chceš.

Bude to tvojich šesť hriešnych minút ničnerobenia. Nikomu to nepovieme! Ešte tomu dáme aj krycie meno, aby si nebodaj nemysleli, že máš fakt čas robiť aj niečo hriešne. Nie. Nebudem sa ťa pýtať kedy si niečo hriešne robila naposledy, lebo viem, že to bolo asi pred dvoma mesiacmi. Čo. Viac?Toto tu budeme volať večerníček. Všetci si naďalej budú myslieť, že si vzorná maminka a ty budeš mať zatiaľ vyložené svoje uchodené nohy a budeš čítať TOTO. Koho by kedy napadlo, že sa dá v dvojizbáku nachodiť toľko kilometrov...

Inak.

Zapla si si bejby monitor?

Niééé ukľudni sa, len ťa skúšam.

Sedím v lietadle do Kamerunu a vravím Petrovi.

Nie, nie práve teraz nesedím v tom lietadle. Aby ste si, milé dámy, nemysleli, že sa s dvoma deťmi dá sedieť v lietadle do Kamerunu. Toto bude trošku retrospektívny blog.

Sedím teda v tom lietadle a vravím Petrovi: "Keď sa vrátime, prestávam fajčiť. A žúrovať. Idem žiť zdravo, lebo chcem mať s Marekom dieťa." Presne to som mu povedala a on sa tešil, lebo on už jedno mal a vravel, že je to pecka. Chlapi to totiž berú trošku inak. Napríklad tak, že si ani nevšimnú, že sa vaše spoločné dieťa v noci zobudilo sedemkrát. "Jój ale som sa dobre vyspal!" povedia vám ráno nadrzovku a vám by sa vo vrecku otvárali nožíky, keby vaše pyžamo malo vrecká.

Deň pred odjazdom do Kamerunu ma napadla taká zvláštna myšlienka. Zjavila sa odrazu v mojom mozgu a šteklila ma po ňom: "Si tehotná. Si tehotná. Si tehotná. Nechoď!" vravela mi a ja som sa jej smiala. Lebo ja sa vlastne stále smejem, dokonca aj vtedy, keď veci nie sú smiešne. Ľudia sú potom trošku zmätení. Žeby? Povedala som si. Ale deti sa predsa tak ľahko nedajú spraviť! Na prvú šupu?! Dobre. Dajú. Ale v dnešnej dobe, keď tu má každý druhý problém s otehotnením?!

Mesiac pred tým som sedela nie v lietadle s Petrom, ale v pražskom gay bare so Zuzou, kde robil čašníka náš dobrý kamarát. Rozhodli sme sa, že vyskúšame všetky farby alkoholov, ktoré tam mal. Nádherné rozhodnutie. Hodné dvadsaťšesťročných mladých dám túžiacich po kariére filmových producentiek. Vtedy som Zuze povedala: "Ja by som už aj chcela dieťa s Marekom." Na čo mi Zuza odpovedala jednoznačné: "ČOOOO?" Niežeby ma nepočula. Počula ma veľmi dobre, lebo okrem nás dvoch tam nebolo veľa ľudí, len pár tíško sa bozkávajúcich mládencov. O deťoch sme sa nikdy pred tým nerozprávali. A to sme už boli nejaký ten piatok kamošky. "No," odvetila som.

A sme v Kamerune.

Keby ste sa strácali, dámy, kričte.

Všetkým trom mojim spoludobrodruhom bolo vkuse nevoľno. Peter dokonca geniálne ovracal celý autobus zvonku počas jazdy. Otvoril si okienko, myslela som si, že to decentne pôjde kamsi dole, ale zabudla som na fyziku. Rozšplechlo sa to po všetkých oknách, po celej dĺžke autobusu. Nikto však nemihol ani brvou. A to nás tam bolo požehnane. V Európe sa plytvá miestom. Som zistila. Na sedadle pre dvoch by v Kamerune sedeli štyria dospelí, dve deti a asi aj sliepka. Nám, jednému po druhom sedelo na kolenách malinké copíkaté dieťa. Lebo tam sa to tak prosímpekne robí. Keď idete v autobuse, a tam sa ide vždy hrozne dlho v autobuse a ste unavená, normálne posadíte dieťa komusi na kolená a vy si zdriemnete alebo len tak sledujete hrboľatú cestu. Tuto som to ešte neskúšala. Aj keď raz som mala chuť v troleji smerom na kupko mladým mužom, čo na mňa civeli ako držím Marínu a ruksak a pohodlne sedeli ďalej. Myslím, že by to bola celkom dobrá šoková terapia.

Ale aby som sa vrátila k tomu, že chlapom bolo stále zle, iba mne nie. Iba raz na trhu. Možno aj vám by bolo. Sušené ryby na kopách, medzi nimi všelijaký sušený hmyz, či prapodivné obrovské potkany. Tiež sušené. Celé dokopy to veľmi podivuhodne zapáchalo. Ale možno sa mýlim. Možno vám by zle nebolo.

Mister Patrick mi to vlastne tiež naznačoval. Patrick je prosímpekne veľmi inteligentný muž, miestny šaman, liečiteľ. Doteraz si fejsbukujeme! Raz za pol roka, ale predsa! Fotky mu radšej neposielam, padla by im sieť v internetovej kaviarni. Teda. Kaviarni. Internetovej... izbe? Izbe bude asi najvýstižnejšie. Naznačil mi to v jeden večer, keď som sa rozhodla nedať si fantastický Kamerunský sáčkový rum. Taký, čo je normálne v sáčkoch. Si rozhryznete a pijete. Povedala som si, že dnes budem tak lajtovo, dám si pivko. No a Patrick sa na mňa tak divne díval tými svojimi prenikavými očami a povedal: "Mária! Ja viem dokonca aj to, keď je nejaká žena iba pár dní tehotná!" v čom sa začali moji spoludobrodruhovia strašne smiať, že Marka a tehotnááá háááá háááá! Šak ani jej zle nie je, zato nám všetkým ostatným je. Háááá háááá! Díval sa na mňa tým divným pohľadom už celý zvyšok večera.

Po troch týždňoch dobrodružstiev a hľadania šamanov do filmu som sa vrátila domov do Bratislavy a Marek sa o mňa hrozne bál. Vtedy mi to nepovedal. Až teraz mi to povedal. Lebo ma vtedy nechcel vystrašiť. Ale vraj som vyzerala ako smrtka. Mňo. Jesť iba melóny a opečené zemiaky nie je asi veľmi na stlstnutie. Že prečo len to? Skúste ochutnať kozie mäso. A keď sa vám ho podarí požuť a pri tom v ryži nenájsť ani jediný kozí chlp, tak vám dám obidve moje deti! Nie. Čo ste. Obidve vám nedám.

To sme s Marekom ešte spolu ani nebývali. Nechodili sme spolu dlho. Ale verte, či nie, keď stretnete chlapa, s ktorým chcete žiť a mať deti, kdesi v zadnej skrytej časti mozgu vám začne blikať mini žiarovčička. Taká diódka. A vy to odrazu viete. Fakt! Či na celý život? Čo ja viem? Ale môžme sa staviť. Ja poviem, že hej. Hej?

Bývala som na intráku. S Barborou a Leou a tie vám povedia ako sa to vlastne stalo.

Tak dobrú noc vám prajem!