Ako porodiť Kamerunskú princeznú a petržalského kinga - dobrodružný blog pre mamy

Kapitola Druhá. Magic dance.

Viem. Je to moja vina.  Raz to nespravíš a skončila si. Už nikdy sa jej nezbavíš. Bude na teba hľadieť raz z gauča, inokedy z postele a možno aj zo zeme. Je obrovská a dennodenne rastie, lebo si sa jej pred pár dňami, keď si čítala tento blog nezbavila a teraz ju ešte aj kŕmiš! Pravdepodobne narastie do enormných rozmerov a raz keď sa tvoj muž vráti domov, vyvalí sa naňho z dverí a pohltí ho tiež... Kopa prádla. Nepožehleného. Neposkladaného.

Pozor! Lebo dnes ťa to isté čaká s neumytým riadom! Lebo ideš čítať TOTO:

Tentokrát som sedela nie v lietadle, ani v pražskom bare, ale v autobuse do non stop lekárne.

Čo ak bol ten Barborin test naozaj taký starý, že ukazuje iba pozitívne výsledky?

Pršalo. Marek prisadol na ďalšej zastávke. Mlčali sme a šli kúpiť ďalší test. Kúpila som si najdrahší, čo mali. Hoc ani ten neukazoval videozáznam splodenia. Lebo taký by som potrebovala. Celkom dobrý nápad, nemyslíte? Človek by sa pri tom v konečnom dôsledku aj zabavil.

Nezľakla som sa. Aby ste si nemysleli. Mala som v hlave akési vákuum. Reštart. Ako keby sa všetko na svete malo ešte len začať. A šlo mi hlavne o to, či to chúďa moje prvé jediné zázračné mohlo ten drsný Kamerun prežiť! Hneď sa predsa dá vygúgliť, že v prvom trimestri by ste vlastne nemali radšej ani dýchať, lebo čo ak sa nadýchnete jedovatej spóry a tá hneď zlikviduje zárodok?!

"Mamíííí!!!" zavýjala som ráno do telefónu a dívala som sa cez, teda, nie cez, skôr NA okno na intráku, lebo CEZ neho sa dalo dívať asi tak pred tridsiatimi rokmi.

"Čo jééé´?!" kvílila moja mamka na druhej strane telefónu hoci ešte nevedela, čo sa vlastne stalo.

"Si tehotnááá?! Ja som si to mysleláááá!" uhádla. Lebo ona je tak trošku bosorka. Nosy na to, byť bosorkou, máme obe dosť dobre stavané.

Pýtate sa ako sa vlastne k tomu postavil Marek? Nepýtate? Aj tak vám poviem.

Šťastné to ženy mužov ako je ten môj. Ktorý podľa mňa ešte sekundu pred tým, než som mu zavolala, že som asi tehotná vymyslel plán, že v ktorej jaskyni budeme bývať, kedy a kde uloví mamuta a kde zoženie drevo na oheň, ktorý budem ja, samozrejme veselo, udržiavať. Vlastne to mal asi vymyslené už pri prvom víne, ktoré sme si spolu dávali, len sa tváril, že nie! Vlastne Jameson to bol. Jamesona sme si dávali, nie víno. Viacero. Veľa Jamesonov...

Pozrite. Niektorí by sedeli v aute smerom na Schwechat, nie v buse do lekárne. Iní by ma obvinili, že ma oplodnil Duch Svätý, nie oni, takže nech sa ten Duch o to dieťa aj postará! Ďalší by ma podvádzali dokonca možno aj počas toho, čo by sme plodili to dieťa. Áno. Sú všelijakí. Poznám takých. Naozaj. A bolo by im treba vymyslieť nejaký trest! Skúste!

Reakcie lekárov neboli vôbec pozitívne. Presne tak, ako som si myslela. Cesta, teplo, strava, ale hlavne antimalariká, moskyty, malária, či horúčka dengue... To všetko to nevinné stvorenie ohrozovalo.

Vážim si prácu doktorov nesmierne. Ale niektorí by mali mať na škole hodinu Komunikácie s vystrašenou tehotnou ženou. Lebo vety: "To pôjde von." či "Budeme tomu trhať hlavu." Môžu naozaj, verte či nie, spôsobiť, že sa dotyčná mladá žena aj rozplače. Dokonca, že pravdepodobne bude plakať aj doma. Usedavo.

Hlavne keď vám tesne pred tým dajú vypočuť si prvýkrát tlkot miniatúrneho srdiečka. Neuveriteľný moment. Mal by byť vyhlásený za posvätný. A mal by sa nejako zaznamenávať. Je zaznamenaný v mojom mozgu, ale nejde odtiaľ preposlať na Marekov.

Ja viem, ja viem! Poviete si, na čo tam lozila do tej Afriky! Ale otehotnieť dva dni pred odletom a nevedieť o tom, to sa každému len tak nepodarí!

V každom prípade, toto bola jedna z prvých fotiek môjho hrošíka. Áno, vtedy sa ešte podobala na malého hrocha. Teraz sa už viac podobá na mňa.

Ja som vám, milé dámy, stále nevysvetlila, prečo by malo byť moje dieťa kamerunskou princeznou. Bolo to presne takto. Alebo približne takto. V dôsledku palmového vína môžu byť niektoré momenty skreslené. Nyenjei je dedina v Kamerune, v ktorej je jeden slovenský spisovateľ, môj spoludobrodruh, poradcom kráľa. V tej dedine si ho veľmi vážia a tak nás pozvali na hostinu, ktorú pre nás pripravili. Nepamätám si presne koľko mal kráľ žien, ale všetky sa veľmi tešili, že som prišla aj ja. Žena. Biela žena. White man, big nose. Ako ma všade volali. Boli také šťastné, že chceli, aby som sa vyzliekla, lebo chceli zistiť, či som biela naozaj VŠADE. A moje vlasy. ČI by som si ich nemohla ostrihať a darovať im. No proste kamošky sme boli. Po úvodných rečiach a jedle, ktoré by som definovala ako horké mi jeden z poradcov kráľa podal svoj pohár z rohu kravy a ja som mu ho podržala, na čom sa všetci začali nesmierne zabávať. Asi pol hodiny sa smiali. Prisahám. Tam sa ten pohár totiž považuje za ako keby pohlavný úd daného muža, ktorému patrí. No... a ja som mu ho proste podržala. Kopec srandy. A palmového vína.

A potom začal bašavel!

Moje hyperúzke boky, panva a takmer neexistujúci zadok bohužiaľ ich makossu, tanec, ktorý tu všetci tancujú, nezvládali. A tak som začala tancovať sambu, ktorú sme s obľubou tancovávali s mojim bráškom na rôznych zábavách a diskotékach a mali sme pocit, že by sme mali vyhrať minimálne DVA poháre za spoločenský tanec. Keď sme si na to na druhý deň ráno spomínali, už sme ten pocit nemali...

No a tú slávnu sambu som začala tancovať medzi obyvateľmi Nyenjei a aj s nimi a všetci boli takí ohromení, až jeden malý chlapec začal kričať: "Maria is dancing MAGIC DANCE!"

A asi to tak aj naozaj bolo, lebo pán miestny kráľ ma už nechcel pustiť.

Vravel mi, že som jeho kráľovná a budem sedieť po jeho boku už navždy.

A že keď nie, že ma prekľaje.

Tak ja som povedala, že nie.

A on, že dobre, že ma preklína.

Ale pozerala som sa do tých jeho mútnych očí, keď mi to vravel a povedala som si:

"Môj zlatý. Pekné, že si Kamerunský kráľ, ale mal by si menej piť."

Jemu som to nepovedala. Asi by sa urazil.

Keďže som takmer Kamerunská kráľovná, takže moja dcéra je automaticky Kamerunská princezná. Ale načo vám to, milé dámy, vysvetľujem. Veď vy ste bytosti inteligentné.

A či som teda nakoniec dostala maláriu, horúčku dengue, alebo nebodaj spavú nemoc? Či som vôbec zoštátnicovala?

Dozviete sa nabudúce!

A zatiaľ si zatancujte Makossu: https://www.youtube.com/watch?v=aWK_Josc0Og