Keď si človek striedajúci už niekoľko rokov materské a rodičovské dovolenky škrečkuje po častiach nejaké drobné, že si kúpi niečo, čo by sa pridalo, ale nie je to až také nutné/nová pekná kočíková taška/... a potom zistí, že deti vyrástli a na jar by sa im zišlo nejaké väčšie oblečenie... už po niekoľkýkrát opäť odloží svoje túžby a chce za naškrečkované peniaze kúpiť deťom to, čo treba.

Potom škrečok vyplní daňové priznanie a zistí, že mu štát vráti na daniach nejakú sumu z práce, z ktorej bola materská vypočítaná na cca 0,84 e/deň. Poteší sa, že môže opäť niečo naškrečkovať.

Z daňového priznania škrečkovho manžela vyzerá tá suma lepšie, škrečkovanie môže pokračovať... ale o 2 dni odíde 21 ročný plynový kotol, ktorý nehodno opravovať, len vymeniť za nový. Cena kotla je niekoľko násobne vyššia ako vratka za plyn či "vratka" na daniach. Škrečok už v mysli vyťahuje svoje daňové zásoby, ktoré reálne ešte nemá a uvažuje, že ten kotol je asi dôležitejší než oblečenie pre deti. Kotol na tuhé palivo síce stojí, ale drevo sa už minulo.

A potom zazvoní zvonček... a pri dverách sa objaví osoba, ktorá škrečkovi podáva vrece plné oblečenia presne takej veľkosti a druhu, aké na jar pre deti potrebuje, ešte i čosi naviac. Oblečenie nosené, ale bez akýchkoľvek známok nosenia... Nadšený škrečok s deťmi skúša oblečenie, keď zrazu na dvore počuje hlasy priateľov, ktorí pomáhajú s drevom...

Ja vlastne nemusím byť škrečok, stačí, že som dieťa, ktoré dôveruje Bohu a On sa o svoje škrečky i deti riadne stará.