A mám 4 mesiace

Ahojte baby aj chalani!

Tak a som tu zas. Mám 4 mesiace!!! Vraj je to dôležitý vek 🙂 Ale podľa mojej mamy je každý vek dôležitý, tak neviem, posúďťe sami ;) 

Tento mesiac som si ani snehu neužil, iba raz sme boli na Kubínskej Holi sa prejsť a aj to som spal, darmo, na čerstvom vzduchu sa mi spí najlepšie. Ale za to slnka som si užil až až. Žijeme síce na Orave, čo je podľa niektorých ľudí studený kraj, ale mne je tu teplo a slnko svieti častejšie ako som bol zvyknutý z bruška, ale pohoda, je to príjemné, tak nech na mňa svieti ďalej. 

Tento mesiac moji rodičia (hlavne oco) pochopili, že ja v tej postieľke v noci spať proste nebudem, a tak mama navrhla, že by ju mohli presťahovať do inej izby, konkrétne v obývačke sa nachádza práve. Tento ťah im obom schvaľujem a práve preto tam s radosťou cez deň spím aj polhodinu (netreba to preháňať). A v noci spím s nimi a je mi tam dobre 🙂 Iba raz sa zobudím na hlad. Mama mi začala dávať do fľašky akúsi novinku, vraj je to ryžová kaša a mám po nej spať celú noc, ale kdeže, ja predsa musím oznámiť v noci, že som stále tam, ale inak mi tá kaša chutí. 

Keďže som už asi veľký, tak som mohol ísť aj na výlet s rodičmi. A boli to hneď tri výlety. Prvý výlet bol do Trsteného pri Liptovskom Mikuláši. Bol som pozrieť svojho kamoša Filipa. Trocha sme si pokecali, ale on zaspal. Chápete? Ja mu niečo vysvetľujem a on si zaspí. A spal sám v postieľke aj hodinu, no nie je divný?! Mňa by to nebavilo. 

Druhý výlet bol na Oravskú priehradu. Mama mi chcela ukázať miesto, kam chodila do tábora. Hotel Priehrada sa to tam volá. Pekne tam isto bolo, len to už stihlo vyhorieť, tak som si to moc neužil :( Ale výlet sa mi páčil, oco miestami zle odbočil, tak som sa mohol dlhšie voziť 😀 

A posledný výlet bol naprieč celým Slovenskom. Namiesto oslavy dôležitého výročia môjho 4mesačného, ma ráno nakŕmili, obliekli, zbalili, posadili do auta a šli sme do Nitry. Mama mala vážnu reč s nejakou osobou, nepoznám ju, tak ma to nezaujímalo. A potom sme šli do Bratislavy, tam mal zase oco vážnu reč s niekým, ale to som nevidel, lebo ma nezobral so sebou, len mama sa so mnou prechádzala po ulici. To som bol ešte poslušný, veď sa mi dobre spalo, keď som sa vozil. Navštívili sme aj Mirage v Žiline a šli sme domov, ale to už som sa nudil, tak som začal kričať, aby sme robili dačo iné ako sa stále vozili. A myslím, že ma aj niečo bolelo, len neviem čo. Tak som sa unavil tým krikom, že som pred bytovkou na chvíľu zaspal, a keď sme prišli do bytu, tak som sa začal usmievať, konečne som bol doma 🙂 

A aby som nezabudol na svoje pokroky, tak tu sú: 

- Na Valentína som ukázal rodičom, ako sa dá prevrátiť z chrbátika na bruško, ale odvtedy to nerobím, nebavilo ma to, aj ruku som si priľahol.

- Viem sa smiať naozaj nahlas, ale viem aj kričať riadne nahlas.

- Mám cez 9000g, mama ma odmietla odvážiť.

- Neviem, koľko meriam, lebo sa nechcem dať premerať, ale nosím stále rovnaké body, a sú mi dobré, tak to mama odhaduje na 68 alebo 69cm.

- Starnem! Dôkaz? Vypadávajú mi vlásky, a sú akési svetlejšie. Mne osobne sa nepáčia, ale ostatní sú z nich unesení, tak sa na nich aspoň usmievam. 

- Keď sa mi nechce spať v kočíku, oco alebo mama mi zdvihnú nejakú vec pod hlavou a môžem "čumákovať" na svet z inej perspektívy.

#magazin#navrh