Dieťa je (vždy) radosť
Tehotenstvo.
Deväť mesiacov očakávaní. Radosti. Obáv. Otázok. Príprav. A hoci znie deväť mesiacov ako dlhý čas, opak je pravdou. Ubehne to extrémne rýchlo. Dokonca tak rýchlo, že ani tí najprecíznejší plánovači sa na to, čo príde, nestihnú pripraviť.
Na to, čo príde, sa totižto pripraviť nedá. Nejde to.
To, čo príde, je jedinečné.
To, čo príde, je krásne. Ale aj strašidelné.
Ale hlavne, to, čo príde, je nepredvídateľné.
Využi 20 % zľavu na celý sortiment
Pôrod.
Bolesti. Slzy. Nadľudský výkon. A napokon – nový malý tvor v rukách rodičov.
A teraz čo? Najprv pochybnosti. Oťukávanie sa a spoznávanie. A potom, síce starosti, ale krásne. Nedostatok spánku vyváži úsmev bábätka. Radosť. Šťastie. Aj strach. Zodpovednosť za nový život. Ale hlavne príjemné pocity. Splnený sen. Spojenie. Naplnenie. Vzťah. Poslanie. Láska na celý život.
Jedine, že by to bolo inak...
Ten istý scenár. Ale po prvom dejstve prichádza extrémne vyčerpanie. Únava. Pocity zlyhania. Neschopnosti. Smútok. Hnev. Záchvaty plaču a to bez zjavnej príčiny. Odpor. Otrávenie. Apatia. Rezignácia. Ale aj nenávisť. Myšlienky na odchod. Prinajlepšom len z domu. Nešťastie a pocit slepej ulice, z ktorej sa nedá dostať von.
Tým, čo zažívajú pocity z prvej skupiny, sa to zdá nereálne. Tak ako sa zdajú pocity šťastia nereálne a nepredstaviteľné pre tých, ktorí sa ocitli v skupine druhej.
Popôrodná depresia. To je jej názov.
Zažíva ju mnoho žien. Mnohé si to nechcú priznať. Nemôžu to predsa takto cítiť. Myslia si, že to prehrmí. Že to zvládnu samy. Alebo že sú divné. Hanbia sa za svoje pocity. Ako sa môže čerstvá maminka cítiť takto? Nešťastne? Smutne. V takej šťastnej chvíli? Neľúbiť svojej bábätko?
Tieto pocity sú však normálne. Bežne sa vyskytujúce. A častejšie ako si myslíme.
Tento stav postihuje ženy po pôrode. A môže mať veľmi vážne následky. Preto o tom treba hovoriť. Treba hovoriť o tom, že tento stav sa dá riešiť. Liečiť. Že existuje pomoc a že ju treba vyhľadať. Treba hovoriť o tom, že to nie je hanba. Že to zažiť môže každá z nás.
Sledujme. Vnímajme. Naslúchajme. A nesúďme. Sme mamy. To najpodstatnejšie máme spoločné. Dieťa. Každá ho ľúbime a chceme preň to najlepšie.
Buďme si priateľkami a ak sa dá, pomôžme si navzájom jedna druhej prežívať radosť.
Maťa
Odporúčame
A tohto sa bojím asi najviac .. na bábätko sa veľmi teším, nemôžem sa už dočkať kedy budem to malé klbko šťastia držať v náručí ... ale čo ak ma postihne tá depresia? ...
@danielle98 ak sa to náhodou stane, netreba to brať ako niečo za čo sa treba hanbiť. treba sa obrátiť na rodinu, priateľov, spolu hľadať pomoc. je to bežnejšie ako si myslíme a dá sa to zvládnuť 🙂 držím palce, aby všetko dobre dopadlo a aby si svoje bábätko užívala najviac ako sa dá 🙂
Ďakujem pekne za povzbudivé slová 🙂 Som veľmi mladá a bábätko ma aj trošku prekvapilo ... veľmi sa teším aj keď veľa ľudí nad tým kývalo hlavou ... ale ja to beriem tak, že je to dar ... dieťa nie je predsa dopriate každej žene, veď koľko je tu žien, ktoré by chceli mať, snažia sa a nedarí sa? ... Čoraz viac a viac, stále pribúdajú 🙂
tieto pocity má po pôrode a v prvých dňoch (týždňoch) viac - menej KAŽDÁ čerstvá mamina, je to ovplyvnené aj hormonálnymi výkyvmi a úplne NORMÁLNE..dôležité je, aby to neprerástlo do ťažšej formy..treba zapojiť všetkých do starostlivosti, oddýchnuť si (pospať si), kedy sa to len dá, vykašľať sa začas na nepodstatné veci (či mám povysávané a pod.) určiť si priority, plánovať si činnosti, deň, snažiť sa si to čo najlepšie zorganizovať, skoordinovať - toto mne najviac pomohlo..mňa chaos veľmi ubíja..od začiatku sme nabehli na režim dňa..spanie, jedenie.. a dôležité je vôbec, ale vôbec o sebe NEPOCHYBOVAŤ ako o rodičovi, stáť si za svojimi rozhodnutiami aj výchovou, vždy som predsa tá NAJLEPŠIA mamina pre svoje dieťatko! prajem šťastné prežívanie materstva..😍
Začni písať komentár...
Krásne napísané