Dieťa je (vždy) radosť

Tehotenstvo.

Deväť mesiacov očakávaní. Radosti. Obáv. Otázok. Príprav. A hoci znie deväť mesiacov ako dlhý čas, opak je pravdou. Ubehne to extrémne rýchlo. Dokonca tak rýchlo, že ani tí najprecíznejší plánovači sa na to, čo príde, nestihnú pripraviť.

Na to, čo príde, sa totižto pripraviť nedá. Nejde to.

To, čo príde, je jedinečné.

To, čo príde, je krásne. Ale aj strašidelné.

Ale hlavne, to, čo príde, je nepredvídateľné.

Pôrod.

Bolesti. Slzy. Nadľudský výkon. A napokon – nový malý tvor v rukách rodičov.

A teraz čo? Najprv pochybnosti. Oťukávanie sa a spoznávanie. A potom, síce starosti, ale krásne. Nedostatok spánku vyváži úsmev bábätka. Radosť. Šťastie. Aj strach. Zodpovednosť za nový život. Ale hlavne príjemné pocity. Splnený sen. Spojenie. Naplnenie. Vzťah. Poslanie. Láska na celý život.

Jedine, že by to bolo inak...

Ten istý scenár. Ale po prvom dejstve prichádza extrémne vyčerpanie. Únava. Pocity zlyhania. Neschopnosti. Smútok. Hnev. Záchvaty plaču a to bez zjavnej príčiny. Odpor. Otrávenie. Apatia. Rezignácia. Ale aj nenávisť. Myšlienky na odchod. Prinajlepšom len z domu. Nešťastie a pocit slepej ulice, z ktorej sa nedá dostať von.

Tým, čo zažívajú pocity z prvej skupiny, sa to zdá nereálne. Tak ako sa zdajú pocity šťastia nereálne a nepredstaviteľné pre tých, ktorí sa ocitli v skupine druhej.

Popôrodná depresia. To je jej názov.

Zažíva ju mnoho žien. Mnohé si to nechcú priznať. Nemôžu to predsa takto cítiť. Myslia si, že to prehrmí. Že to zvládnu samy. Alebo že sú divné. Hanbia sa za svoje pocity. Ako sa môže čerstvá maminka cítiť takto? Nešťastne? Smutne. V takej šťastnej chvíli? Neľúbiť svojej bábätko?

Tieto pocity sú však normálne. Bežne sa vyskytujúce. A častejšie ako si myslíme.

Tento stav postihuje ženy po pôrode. A môže mať veľmi vážne následky. Preto o tom treba hovoriť. Treba hovoriť o tom, že tento stav sa dá riešiť. Liečiť. Že existuje pomoc a že ju treba vyhľadať. Treba hovoriť o tom, že to nie je hanba. Že to zažiť môže každá z nás.

Sledujme. Vnímajme. Naslúchajme. A nesúďme. Sme mamy. To najpodstatnejšie máme spoločné. Dieťa. Každá ho ľúbime a chceme preň to najlepšie.

Buďme si priateľkami a ak sa dá, pomôžme si navzájom jedna druhej prežívať radosť.

Maťa