Svetlo v duši

Svetlo v duši je náš vnútorný maják. Ochranca. Kým ho máme, máme sa.

Jeden chlapec. Alebo dievča. Človek. Ako ja alebo vy. Nahnevaný na celý svet. Smutný a sklamaný. Ide von, neužíva si to. Je vnútri, stále ho niečo zožiera. Ponorený do seba. Nerozpráva. Nechce. A ani nemá s kým. Nevšímajú si ho. Nepozerajú na neho ako na ľudskú bytosť. Nemajú ho radi. Chce byť úplne neviditeľný. Myslí si, že zlyhal. Cíti sa na dne. Prestal už veriť v dobro v ľuďoch. A čo je horšie, aj v seba. Úplná tma.

Chlapec. Dievča snáď. Skrátka človek. Ako ja, alebo aj vy. Možno býval kúsok od vás. Vo veďľajšom vchode. S vami.....

Buďme všímavejší. Zdvihnime hlavu. Obzrime sa. Prizrime. Prihovorme sa. Porozprávajme. A naslúchajme. Buďme ľudskí. A ľuďmi. Nesúďme. Chyťme druhého za ruku, za plece. Niekedy stačí len byť tam. Snažme sa pochopiť. Usmejme sa. Nás to nestojí nič, no pre niekoho to môže znamenať všetko.

Aká tenká je tá hranica...

Zažínajme svetlá v dušiach iných. Len svetlo dokáže dávať svetlo. Stačí iskra. Šírme ho.

Lebo možno raz bude zhasínať v našej duši...

mickazebra