Mám rada leto. Nielen preto, že je to čas dovoleniek a prázdnin. Páči sa mi ako slnečné lúče zosvetľujú vlasy, dodajú zdravší nádych pokožke, odvšadiaľ sa ozýva hudba, šíria sa rôzne vône opekačiek, grilovačiek, či gulášov. Skrátka je akosi živšie, veselšie a hlavne oveľa dlhšie vidno.
Jeden z posledných letných dní som trávila na lehátku s knihou v ruke a počúvala ako sused kosí svoju záhradu kosou. Ten nádherný zvuk mi privodil spomienky. Zrazu som sa na príchod jesene dívala viacerými pohľadmi.
Ten prvý bol z mojich teenagerských čias. Zemiakové brigády, zbieranie úrody (čo dobré zavariť, čo nie do kvasu), tlačenie kapusty, dušičky, zabíjačka, Vianoce.

Ten druhý z pohľadu matky. Už neboli zemiakové brigády. Riešila som, čo všetko potrebujú deti do školy a odkiaľ na to vziať, mama naďalej zavárala, natlačili sme jej kapustu a odviezli kvas do pálenice, lebo rodičia akosi zoslabli. Zabíjačka bola, len sa to už delilo do každej rodiny nás piatich už odrastených detí. Dušičky pre nás neboli až taká citlivá záležitosť, lebo naši najbližší boli medzi nami. Na Vianoce sme sa samozrejme stretli u našich nakoľko sme si boli veľmi blízki a tieto sviatky sú práve o rodine.

Môj pohľad na jeseň teraz: Teším sa na jesennú turistiku, počúvam, čo všetko potrebuje vnučka do školy, úrodu zbieram v dcérinej záhrade a začínam zavárať sama, lebo mama už nie je. Bohužiaľ nie je jediná a tak pripravujem dekorácie na dušičky pre ňu, otca aj synovca. Dala by som čokoľvek za to, keby tu boli a určite by som si nenechala ujsť ani jedinú chvíľu, ktorú by som mohla stráviť s nimi. Toľko sa toho zmenilo a ja by som rada povedala, že k lepšiemu, no nie je to tak.
Vianoce však milujem rovnako, aj keď už sú iné. Ďakujem bohu za deti a vnúčatá, ktoré mi pomohli zmieriť sa s každou stratou v živote. Moja rodina je dosť veľká a tak už teraz vyrábam ozdoby, darčeky a prekvapenia pre všetkých. Počas roka mám rada striedmosť v interiéri, ale na Vianoce je všetko úplne inak. Upratovanie okolo všetkých čačiek mačiek je náročnejšie, ale stojí to za to. Pri tvorení počúvam vianočné skladby, čiže mám Vianoce už od októbra. Využívam výlučne prírodné materiály a to hlavne drevo. Na Štedrý večer dodržím všetko, čo nás mama naučila. Pôstiť do večera, peniaze pod obrus, med, cesnak, oplátky, štamperlík, tanier navyše, modlitba a neodchádzať od stola, aby si neodišla navždy.