Pomaly si zvykám na život v dedine. Našla som si tu úžasnú kamarátku. Pečie skvelé muránske buchty, ktoré vám ukážem, len škoda, že ich nemôžete ochutnať. Pomáha mi ako vie, pokosí pozemok, kde raz hádam bude stáť môj domček... Jej život je o práci a staraní sa o dcéru a dom. Ja sa snažím trošku jej dni spestriť. Vždy keď mám chvíľku, niekam ju vytiahnem. V piatok podvečer po daždi sme si vyšli na prechádzku. Hodinka cesty autom, pol hodinka chôdze a výsledok vidíte 🙂 aj som mala obavy, či nie je neskoro vyraziť... ale čo, veď žijeme len raz, práve tu a práve teraz, slnko svieti...