Raz som kdesi čítala, že sú len dva druhy problémov, riešiteľný a neriešiteľný. Trápiť sa kvôli riešiteľnému nemá zmysel, lebo sa časom vyrieši a neriešiteľný nevyriešime, takže na čo ... Riadim sa podľa toho, ale aj tak sa občas stane, že som v koncoch. Naposledy to bolo pred týždňom. Rozhodla som sa vypadnúť niekam sama a popremýšlať nad životom. Nakoľko som nedávno viezla sestru do Dolného Kubína a učarovala mi táto lokalita, môj cieľ bolo okolie Ružomberka. Voľba padla na Bešeňovú. Dorazila som práve, keď sa spustil obrovský lejak a už po pol hodke som sa nudila. Nasledoval telefonát sestre a tá bez váhania vyrazila za mnou. Vybrali sme sa na večeru k Liptovskej Mare, kochali sa okolitými horami a vo chvíli, keď sa pred nami objavila priehrada v plnej kráse, boli problémy preč. Krásny pocit pri srdci ešte umocnili nasledujúce dve túry. Prvá v Kvačianskej doline ( 29 000 krokov), druhá Veľký Rozsutec asi rovnako dlhá. Naše nohy dostali zabrať, ale duša plesala. Bolo vidieť, že si každý užíva tieto letné dni oveľa intenzívnejšie nakoľko máme za sebou ťažké obdobie a slnečných dní je menej než býva zvykom. Príroda má neskutočnú moc. Je jedným z najlepších a najlacnejších liekov na ubolenú myseľ alebo srdce. Ja som si uvedomila aký je to dar mať sestry, ktoré sú tu pre mňa vždy, keď to potrebujem, deti, ktorým chýbam, miesto kam sa môžem vrátiť a voľnosť vďaka ktorej idem kam a kedy sa mi zažiada. S pocitom šťastia som sa vrátila domov. K letu patria zážitky ( v určitom veku aj letné lásky) a ja vám prajem, aby ste ich mali čo najviac a nezabúdajte: "Necestujeme, aby sme utiekli od života. Cestujeme, aby život neutiekol nám.