miminkova
1. mar 2018
371 

Dvojicky od 0-3rokov

Ako to cele začalo? S mojim manzelom sme sa zobrali v auguste 2012. Cas po tom sme si plne užívali. Dovolenky,vylety,randenia. Spoznali sme sa tak dokonalo,v kazdej situacii ,v spolocnom byte v nasom hniezdocku lasky,ze sme túžili pohnúť sa ďalej. Na dieťatko sme boli pripravení. No nie vzdy sa všetko deje tak ako by sme si želali. A tak sme si užívali az do roku 2014. Asi v septembri sa nam podarilo splodit ....dietatko,neskor sme zistili ze dietatka. Boli sme milo prekvapení,rodina neverila,moja mamina si az do porodu myslela,ze srandujem... ano dvojicky...aj otazky som mala,plno otazok ,ci sa to da zvladnut,no nik mi nevedel odpovedat. Brala som to ako poslanie. Moje tehotenstvo bolo od 4-5mesiaca velmi náročné,opychy nôh,zaha,nevoľnosť,cele to trvalo a tak sa zhorsovalo,ze som.si myslela,ze to nezvladnem. No našťastie mam vynikajuceho gynekologa,ktorý ked ma videl,hned ma poslal na prijem . Chvala bohu za neho. V 32tt v nemocnici,v 33tt sekcia. Odtiekla mi plodovka,bolo to neskutočne,moju izbu zalialo toľko vody,ze mi veci v nej plavali...bolo to vykupenie,vymodlete odrodenie. Tym ze to.bola sekcia som akosi stale neverila ze su tie deticky dve a ze su fakt moje.. az na 2den ,ked som sa v ukrutnych bolestiach po sekcii postavila a sla na jis ku za mojimi detickami som pchopila,som uverila,som bola taka pyšná ze to ani.nejde opísať. Neuveriteľný pocit blaženosti. Po case,kym sme prisli z nemocnice s pokladmi to islo zavratnou rychlostou. Aj mi je luto,fakt sa to neda uzivat si...t e n kolobeh...aach ale bolo to nadherne obdobie. Ak by ktokoľvek zlyhal,asi to sama nedám.  Moja manzel mi  neskutočne pomáhal od prveho dna. Mozno aj preto som to zvladla bez psychiatrov a psychlogov...verte mi.... je to veelmi narocne. Islo to dnom za dnom,prešli sme si všeličím,reflux,koliky...no zvladli sme to a o chvilku oslavuju moje zabky 3roky. Neskutocny ppcit,nova skúsenosť. A ja...ja zacinam v novej práci. Drzte nam.palce. krasny den želám.

Začni písať komentár...

Odošli