Prvý pokus
Cysta bola vonku. Maternica zahojená a pripravená. Vlastne som sa čudovala, ako moje telo dokáže zniesť toľko hormónov. Nikdy predtým som nebrala žiadnu antikoncepciu, žiadne iné podporné látky. A teraz taký nával. Nebola som ani náladová, nervózna či nevrlá, moje telo si asi zvyklo.
Zase som ležala v tej istej nemocnici. Nohy roztiahnuté, mechúr plný, naľavo odo mňa malá čierna obrazovka, nad hlavou obrovské svetlá. Sestričky okolo mňa poletovali a jedna z nich mi behala po bruchu s ultrazvukovým prístrojom alebo čo to je za čudo. Ja som si len v duchu vravela, nech tá doktorka už konečne príde lebo sa im tu skutočne na tej koze pomočím.
"Ako sa dnes máme?" pani doktorka sa objavila vo dverách a usadila sa tak, aby mala výhľad priamo na moju viete čo. "Prineste ich," natiahla si rukavice, vyčistila ma a zakričala na jednu zo sestričiek. "Ideme vložiť dve embryá," žmurkla na mňa, "ale oficiálne, i na dokumente, bude napísané len jedno." Tu je totižto nelegálne vkladať viac ako jedno vajíčko ženám pod 35 rokov. S pani doktorkou sa dopúšťame kriminálnej činnosti. Páči sa mi, aj keď väčšinou vždy mešká.
Trvalo to asi 5 minút. Na izbe ma už čakal manžel. Dobehla i naša pani doktorka. Popriala nám veľa šťastia, vysvetlila, ako brať lieky a pichať injekcie, zamávala nám a bežala na ďalšiu operáciu. Ako zatvorila dvere, manželovi sa tisli slzy do očí. On patrí medzi tých citlivejších a často si pri ňom pripadám ako tvrdá ženská bez akýchkoľvek emócií. Nie som taká. Plačem, keď ma nikto nevidí. Ale je pravda, že tak ľahko ma nič nedojme. Po tejto etape nášho života sa to asi zmení.
Domov sme šli rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu. Manžel obchádzal každú jamu na ceste, aby nám to náhodou zo mňa nevypadlo. V škôlke som si vzala pár dní voľno. Prvé dva dni som skôr ležala. A keď som sa aj postavila, šla po pohár vody, držala som si brucho. Bála som sa kýchnuť, zohnúť, robiť veľké kroky, dvíhať ruky, nahlas rozprávať, rýchlo prehĺtať, prudko sa otáčať. Tie, ktoré to zažili, asi vedia, o čom hovorím. Všetko to však bolo márne...Krvný test vyšiel negatívny. Teda hladina HCG hormónu bola presne nula.
Presne viem o čom hovoríš....tiež nám prvý pokus nevyšiel a budúci mesiac nás čaká pokus č.2.Su to strašne dlhé chvíle čakania na výsledok....a s tými hormonmi máš pravdu ,je to des ,ked si človek uvedomí ,že má doma plne dve tašky liekov,injekcii,tabletiek.....ale ja verím,že na dobre sa čaká a oplatí čakať , a že sa každá dočkáme svojho malého uzlíčka šťastia ♥️🤰🤱♥️
Nám nevyšiel zatiaľ ani prvý ani druhý vklad tam verí
že do tretice sa to podarí aj nám.
@tatkoamamka drzim palce nech to tentokrat vyjde❤️ Presne, ako lekaren a laboratorium dokopy. Treba verit a cakat, ako vravis.
@butterfly333 drzim palce aby Vam to vyslo😊
My sme ivf podstúpili 4x, vždy nam zostali iba dve embrya, ktoré sa vkladali. Na mrazenie nam neostalo nikdy nič. Plakali sme, hľadali vinníka, cítili obrovskú krivdu a nespravodlivosť celého sveta. Spolu sme 21 rokov, ako manželia 17. Vyskúšali sme akupunktúru, bylinky, čaje, vitamíny, laparoskopiu, monitoring aj 6-7x mesačne... snáď neexistuje nič čo by sme neskúsili. Tento rok hovorím manželovi, aby sme išli ešte naposledy na kliniku, ak nam lekar povie ,ze uz mame na to kašľať, tak si kúpime karavan a začneme cestovať. Na jeho odporučenie sme spravili ešte nejaké vysetrenia a išli do toho... teraz si našu malú lásku nosím v sebe už sedem mesiacov a Boha prosím o to aby mi ju nevzal a stal pri nás. Ak všetko dobre dopadne na konci roka sa z nás konečne stanú rodičia 🙏🙏🙏 Baby ak to tak cítite, nikdy to nevzdávajte
Ako 18 ročnej povedali mne ze nebudem mat deti .
Muž to vedel od začiatku a teda sme si povedali ze aj keď to bude ťažké zvladneme život bez deti ..
Ale.skusat sme neprestali.
Prvý sa podaril po 3 rokoch prirodzene
Druha až po 1 ivf
A tretí nás prekvapil .
Držím vam veľmi palce.
😘
Začni písať komentár...
Precitala som si celu tvoju cestu a velmi ti drzim palce aby sa to uz cim skor podarilo..pamatam sa, ze ja som si na svoje prve pockala 11 mes a aj to bolo dlhe pre mna....Citim ze budes mat dve deti, neboj...Ja mam nakoniec 4😅