Milé maminky. Rozhodla som sa podeliť s vami o môj zážitok z pôrodu. Bol to zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem, zažitok plný emócií

Moje tehotenstvo prebiehalo celkom v poriadku, len mi občas kolísal tlak, no inak to bolo ukážkové tehotenstvo. Za celé tehotenstvo som pribrala 22 kilo a posledný mesiac bol naozaj na nevydržanie. Hýbanie sa mi robilo značné problémy a únava bola neopísateľná no spať mi samozrejme nešlo. Prehadzovala som sa z boka na bok s mega brušiskom v ktorom si močový mechúr s boxovacím vrecom zamieňala naša Bodka... Posledné dni ma jej pohyby boleli čoraz viac a bruško mi dopraskalo tak, že už asi nikdy v živote neoblečiem bikiny Keď som to prvý krát zbadala, plakala som dve hodiny vkuse.. no musela som sa s tým nakoniec zmieriť a na narodeniny očakávam darček v podobe poukazu na laserové ošetrenie strií

Posledné tri týždne som mávala pravidelných poslíčkov a už neraz sme stresovali, či to náhodou nie je ono... No ja som vedela, že ešte nie aj keď manžel pobehoval po dome ako zmyslou zbavený. Stresoval Dva týždne pred TP sme sa dozvedeli, že manželov kolega si berie dovolenku a manžel musí byť od 15.12. v práci. Termín som mala 13.12. Vychádzalo to, že keby som porodila na termín, tak nás domov z pôrodnice pustia až po 15stom a s Bodkou by som šla asi taxíkom čiže sme tomu malému zázraku v brušku dohovárali, aby sa na svet vypýtala do 10-teho. Skúšala som všetky možné babské rady na vyvolanie pôrodu, každý deň som sa čvachtala v horúcom kúpeli, pila som všetky možné čaje na urýchlenie pôrodu (čo pomhlo), jedla som ľanové semienka, na vianočných trhoch som si dala pohár vareného, s manželom sme experimentovali aj po nociach no nič nezaberalo... 9-teho som sa rozhodla pre ricínový kokteil. Kúpila som v lekárni ricínový olej a po dohode s lekárničkou a hebamme som si namiešala večer o pol šiestej ten zázračný nápoj. Samozrejme sa nič nedialo a s manželom sme teda riešili, ako sa dostanem domov z pôrodnice

Až pokiaľ... ležala som pred telkou, manžel drvil na FB Candy Crush a mal posledné tri životy. Vraj dohrá a pôjdeme si ľahnúť a zrazu PUK. ako keby niekto prepichol balón. Postavila som sa a nič... no pre istotu som sa rozhodla ísť na WC skontroľovať situáciu. A vtedy zo mňa vytieklo asi 3dcl plodovej vody takže bolo to jasné, kokteil predsa len zabral zavolala som do pôrodnice, kde som ich oboznámila so situáciou. Pomaly mi začínali kontrakcie, ktoré sa s poslíčkami ani nedali porovnať. Môj streser manžel zrazu musel dohrať posledný život a až potom sme vyrazili do pôrodnice voda mi odtiekla presne o 23:10. Do pôrodnice sme prišli o 23:45.  Privítala ma hebamme, ktorá nás zaviedla na pôrodnú sálu. Doniesla mi tak minerálku, nejaké ovocie a hroznový cukor. potom ma napojila na CTG... kontrakcie boli stále pri príchode písalo na monitore intenzitu 90 a ku koncu CTG až 180. Nevedela som si predstaviť, že prídu ešte väčšie bolesti. Manžel stál celú dobu pri mne a držal ma za ruku. Hebamme mi vzala krv a ja som samozrejme žobrala po epidurálke. Povedala, že to zvládam skvelo a že epi by bola zbytočná, no dala mi nejaké čípky do konečníka proti bolesti a homeopatiká. Po CTG ma vyšetrila a povedala, že to vyzerá ešte na dlho, lebo som otvorená iba na 3cm. Pýtala sa ma, či chcem nejaké lieky na spánok, no kedže som sa cítila úplne fit, odmietla som. Bolo pol 1 a povedala, mi, že mi aspoň napustí vaňu, vraj mi to pomôže s bolesťami a aj s otváraním. Tak sme sa tam pekne v kľude rozprávali, pustila mi relaxačnú hudbu a ja som si pekne vegetila v horúcej vani nechala nás s manželom o 01:15 samých s tým, že o hodinu ma príde skontroľovať. Vraj keby niečo máme zvoniť. S manželom sme sa rozprávali a predýchavali spoločne kontrakcie. Až keď zrazu som cítila, že malá už ide von. Rýchlo sme zvonili hebamme. Doteraz vidím s akým kľudom vošla do dverí a ja som kričala, že musím tlačiť, že ona už ide hebamme trhlo a rýchlosťou blesku bola pri mne vraj už vidno hlavičku... na dve kontrakcie bola malinká vonku porodila som do vane a ani sme to vôbec neplánovali a takto to vyšlo bolo presne 01:44 keď sa narodila a ja som si ju vzala z tej vody na seba a svet sa v tom momente zastavil. Boli sme tam len ja a ona

najkrajší pocit na svete, držať v rukách to malé mrňo ocino prestrihol pupočnú šnúru a ja s Bodkou sme sa presunuli na posteľ kde sme spolu ležali. Po hodinke ju pri mne odvážili a zmerali a dali naspäť prisať sa trošku sme sa natrápili no nakoniec sa prisala. Nechali nás na sále do 9tej samých troch užívali sme si ten náš poklad najkajší spinkala na maminke vkuse a ja som celú noc už oka nezažmúrila, lebo som sa musela pozerať na ten zázrak, ktorý bol taký krásny a nevinný moje malé zlatíčko... najkrajšia veta, akú som kedy počula bola, keď prišla dr. a povedala, že naša Emily je zdravá a silná ženská.

Pôrod bol nádherný zážitok a popravde už sa teším na ďaľší nemocnica bola skvelá, malinkú som mala celý čas pri sebe a hocikedy keď som si chcela oddýchnuť som ju mohla zaniesť sestričkám, Personál bol milý, jedlo vynikajúce nám nosili na izby návštevy tiež chodili na izby a tie polohovateľné postele boli top neviem ako sa rodí na Slovensku, no tu vo švajčiarsku bol pre mňa pôrod naozaj krásnym zážitkom a pobyt v nemocnici skvelým odreagovaním teraz si s malinkou Bodinkou užívame každú spoločnú chvíľu a je nám super

Týmto článkom by som chcela zložiť poklonu ľuďom,

ktorí okolo mňa za každých okolností stáli,stoja a navždy stáť budú!!

18.04.1992 - Biela sobota - deň kedy som uzrela svetlo sveta....

Máj 1993 - zlomový okamih, kedy sa žena, ktorá ma porodila rozhodla, 

že úloha matky pre ňu jednoducho nie je...

Toto medziobdobie si logicky vôbec nepamätám...