Vianoce sú sviatkom radosti, ale každá mamina vám povie, že aj poriadnou skúškou pevnosti nervov. Netreba nič hovoriť, stačí si pozrieť toto video a aj ten, kto nemal žiaden kontakt s malým deckom pochopí, že čas vianočný je čas náročný.

No a keď deti vyrastú a človek na to zabudne, tak si povie: Čo keby sme si kúpili mačičku? 

via GIPHY

Priaznivci vianočných reklám a láskavých príbehov už vedia, že každoročne v novembri prichádza britský obchodný reťazec John Lewis s originálnou, dojemnou, nádhernou vianočnou reklamou. Právom sa jej hovorí aj najočakávanejšia, alebo najkrajšia reklama.

via GIPHY

                                                                giphy.com
Ani tento rok tomu nie je inak. Hlavnými hrdinami tohtoročného príbehu sú zvieratká a trampolína. Ale načo o tom hovoriť, keď je lepšie si to pozrieť? A nezabudnite zavolať aj deti! 

Chcete ešte? Nech sa páči! 

                                                                     youtube.com

Halloween sa v Amerike teší takej veľkej obľube, že je po Vianociach druhým najkomerčnejším sviatkom.  Nie je to však žiaden moderný, a dokonca ani pôvodný americký výmysel. Jeho korene siahajú až ku starým Keltom. Ako vlastne Halloween vznikol?

Či sa nám to páči, alebo nie, Halloween sa už stal súčasťou aj našej kultúry. Zatiaľ nám ešte nezvonia pri dverách malé strašidlá, pýtajúce sladkosti, ale možno už na budúci rok tomu bude inak. Veď deti využijú každú príležitosť, ako si osladiť život!

Pozrime sa ale do histórie, aby sme neostali len pri strašení a vyrezávaní tekvíc. Tradícia osláv noci z 31. októbra na 1. novembra sa viaže na keltský sviatok Samhain. Kelti, alebo aj Galovia, žili pred dvetisíc rokmi v južných častiach strednej a západnej Európy. Ľudia, úzko spätí s prírodou verili, že v noci, ktorou sa začínal ich nový rok, miznú hranice medzi svetom živých a mŕtvych, duchovia sa vracajú na zem a živí môžu nazrieť do podsvetia. Keltskí kňazi Druidi stavali obrovské vatry, v ktorých ľudia pálili plodiny a zvieratá ako obete keltským bohom. Počas osláv nosili kostýmy zo zvieracích koží a hláv a pokúšali sa predpovedať si budúcnosť. Ohne zapaľovali aj vo svojich príbytkoch, aby ukázali cestu mŕtvym dušiam svojich blízkych, ktorí ich v tom čase mohli navštíviť. Odtiaľ pochádza tradícia zapaľovania sviečok.

Európska tradícia

V 1.storočí p. n. l. si väčšinu keltského územia podmanila Rímska ríša a keltské tradície sa začali miešať s rímskymi. Trinásteho mája roku 609 pápež Bonifác IV zasvätil rímsky pohanský chrám Pantheon Panne Márii a všetkým kresťanským mučeníkom a oslávil tak sviatok všetkých svätých. O sto rokov neskôr pápež Gregor III rozšíril zmenil slávenie tohto sviatku na 1. novembra, keď posvätil kaplnku v Bazilike sv. Petra k úcte všetkých svätých. Vplyvom kresťanstva sa tento sviatok dostal aj do keltských krajín, kde splynul s tamojšími tradíciami.  Zostalo pálenie ohňov, prezliekanie sa za svätých, anjelov a čertov. Sviatok všetkých svätých bol tiež nazývaný All-Hallows a noc pred ním sa začala nazývať All-Hallows Evening, z čoho vznikol názov Halloween.

Americká verzia

Cítim, ako mi pribúdajú nové vrásky. Počujem, ako šediviem. Je krátko po polnoci, čas, keď za normálnych okolností spím, ale dnes v noci nejde o normálne okolnosti. Dnes v noci je moja najkrajšia dcérenka vonku. Prvýkrát. 

Prišli za ňou kamaráti až z ďalekého východu. Z Bardejóva. Bola tam pred vyše mesiacom, teraz chcú oni spoznať kúsok hlavného mesta. Hlavne nejakého clubu. Poznám ich zopár, ale predstava, že by mala niektorý z nich navštíviť, ma vôbec neteší. Podobne dilema, či ju pustiť s dvoma neznámymi teenagermi, mi zobrala kus predchádzajúcej noci. Čiastočne ma upokojilo, keď s nimi prišla ešte aj ich spolužiačka.

"Dobrý deň, teta," slušne pozdravili. Teta!!! No nič. Vyhladovaní boli, aj keď sa hrdinsky tvárili, že tá osušená bageta vo vlaku im stačila. Chlapci zhltli za plný tanier, radosť pozerať! Zdupľovaná faktom, že ich nemusím živiť denne. Vyzerajú na slušných ľudí, gymnazisti, s plánmi do budúcna - VŠMU, žurnalistika a environmentalistika, hlavne to posledné mi do žíl vlieva nádej, že to s tými dnešnými mladými nebude až také zlé a planéta Zem bude zachránená. 

Kde budú spať, ešte nevedia, mysleli, že nájdu ubytovňu, ale všetko je plné alebo drahé, no veď môžu byť aj do rána vonku, Blava (Blava!!!) je predsa taká zaujímavá... Predstava, ako sa moje dievčatko túla po tmavých chladných bratislavských uliciach a doma ju čaká teplá posteľ, mi drása materinské srdce. Veď kamaráti môžu prespať u nás.  snáď to moja kožená sedačka v obývačke prežije bez ujmy. 

S plnými bruchami sa poberú smer UFO, Hrad a potomsauvidí. V duchu si vravím, že do polnoci sú doma, vonku je zima, cestovali v noci, a vlastne čo už by robili tak dlho vonku? Veď tam nie je nič, čo by za tú nepohodu stálo.

Je 00:35 a počet ľudí v našej domácnosti sa nezmenil. Vrásčitiem a šediviem. Za normálnych okolností by som už spala. No dnes sa o spánok ani nepokúšam. Hlavu mám totál naspeedovanú, mohla by som ožehliť tú kopu, čo ju už tri dni ignorujem, alebo by som mohla upiecť nejaký dobrý koláčik na raňajky, alebo by som si mohla upratať v skrini. Možností je veľa, no telo s hlavou nespolupracuje a je v hybernácii. A tak sa hlava zamestnáva vlastným programom a ponúka nespočetne veľa katastrofických scenárov. Sú v nich davy násilníkov, únoscov, nehody, havárie, drogy namiešané v zatvorenej fľaške coly, plač, zúfalstvo, beznádej, polícia, hluché telefóny... Hotový americký film.