Aké sú najčastejšie otázky, keď sa ľudia dozvedia , že mám farmu?

Prekvapujúco to nie je otázka či mi šibe
Tak sa pozrime na to , čo vás zaujíma najviac.

1. To musíte vstávať ráno o 4tej?
Nie. V týždni vstávame 5:30. Cez víkend sa snažíme pospať dlhšie, ale je to náročná disciplína pri hladných prasiatkach a nadržanom kohútovi. Farma je niečo medzi rozprávkou a reality show Survivor.

2. Boja sa zvieratá ľudí?
Zvieratá sa snažíme socializovať a zvykať na manipuláciu, takže u nás sa dá česať emu aj škrabkať prasa na bruchu. Výnimka je Dalajláma, ktorý je síce druh lama krotká, ale dáko sa minul povolaním, takže na vás bude škaredo zazerať z diaľky. Ale mrkvu si väčšinou vezme to zas nie, že nie.

3. To sa o ne staráš sama?
Nie, mám manžela, ktorý má pochopenie pre moju úchylku a je ochotný sa v tme a bahne ráno trepať nakŕmiť nervózne ovce a odpratať lamiu kadybudku.

4. Vajíčka máte každý deň?
Väčšinou áno, ale naše sliepky nemajú pracovnú zmluvu postavenú na 100 % výkone, takže občas máme na raňajky aj niečo iné ako praženicu.

5. Ktoré zviera je najinteligentnejšie?
Hm…toto je otázka na zamyslenie, ale povedala by som , že prasiatka. Vždy dostanú to čo chcú. Aj keď to možno nie je úplne o ich inteligencii, ako o mojej slabosti na rypáky.

6. Čo robíte, keď zviera ochorie?
V prvom rade je dôležité zvážiť situáciu a vyhodnotiť kedy ide o akútny stav. Napr prasa čo nechce jesť to by bolo na okamžitú pohotovosť. Ak to nie je akútny stav, snažíme sa pomôcť sami ( máme plnú skrinku liekov, obväzov a pod.) Ak sa situácia do 2-3 dní nezlepší prípadne ešte zhorší, voláme našu super veterinárku.

7. To sa dá u vás všetko pohladkať?
Áno. Aj keď niečo len raz…Dalajláma…Každopádne pred hladkaním musíte vždy prejsť vstupným pohovorom zahŕňajúcim maškrty.

8. „To musí byť krásny pokojný život, však?“
Je. Len musíte mať radi bahno, dážď, zimu, h.vná, málo peňazí na účte, musíte byť dobrí v logistike a Excel sa vám zíde tiež.

9. Zarába to vôbec?
Nie. Nie sme komerčná farma. Moje zvieratá nie sú stroje na výrobky a ani atrakcia pre ľudí. Sú to partneri. Tak k nim aj pristupujeme. Máme voči nim zodpovednosť, ktorá zahŕňa prístrešky, krmivo, vitamíny, veterinu, slamu, seno, opravy plotov, budovanie voliér. A ako sa to hovorí? Nič neľutujem.

10. Prečo si sa do toho dala?
Lebo od dectva milujem zvieratá. Milujem ich prítomnosť, ich dotyk. Sú to moji kamoši do pohody aj nepohody. Lebo v tomto uponáhľanom svete môžem pri nich spomaliť a nadýchnuť sa. Lebo človek potrebuje puto s prírodou. Z nej sme vzišli a do nej stále patríme. Lebo zvieratá nám dávajú lásku, pokoj a dôveru. A to stojí za všetku námahu sveta.