Viete ako vyzerá bežný, ale nikdy nie nudný deň na farme?
Predstavte si krásne slnečné ráno. Zobudíte sa na prvé lúče slnka, ktoré vás šteklia na tvári, vtáčiky spievajú, víta vás vôňa kávy a vonku to vonia rozkvitnutými stromami...
Dobre, pekná predstava. A teraz sa presuňme naspäť do reality. Tiež som si to takto predstavovala kým som bývala v paneláku. Potom ma prepadla skvostná myšlienka - založme farmu. Lebo čo viete lepšie so životom? Mať v obývačke dve prasatá a na dvore lamu je proste cool!
Takže ráno budíček 5:30. Vypnúť budík? Nech sa páči, ale kohúta a hladné ovce nevypne nikto. Môj manžel ma za toho kohúta bude preklínať do smrti 😊
Prvé čo keď sa vám rozlepia oči a zorientujete sa aký je deň - treba nakŕmiť prasiatka. Nie nepočkajú. A ten čo už počul hladné jačiace prasa x2 vie, že aj wc počká , ale prasa nie. Kým Tibor a Miško spokojne mľaskajú, je čas na rýchlu hygienu, nazuť gumáky a ide sa na vec. V zime, mraze, snehu, daždi... Idete von. Romantika? Keď leje, je zima, tma a cca 6 rodín ráno a vy vyzeráte ako posledný bezdomovec , môžete zažiť romantiku akurát s tým kohútom. Na tom mokrom šmykľavom íle sa aj neveriaci začne modliť aby neskončil v tom lepšom prípade na zadku ( v tejto chvíli je vyhliadka mrazu vlastne super ). Prvé vás privítajú psy. Teda ak prší tak len zavrtia chvostom z gauča. Čau, žijeme, stačí. Do toho furt kikiríka nasrdený Jožo čo chce už vyliezť s kurína, dať si raňajky a obštastniť svoj hárem pipiek. Za bránou stepujú ovečky aj s metalovým koncertom – bééééééé. Nemusia vedieť hovoriť, vynadajú vám aj tak. Takže lama, ovečky, emáci nasypať jedlo, doplniť vodu prípadne aj seno, Skontrolovať či všetci jedia, kadia a tešia sa zo života. Potom nasledujú kačice, tri voliéry so sliepkami, 14 králikov, morča a prepelice. V podstate to zbehne rýchlo pokiaľ nemrzne a nemusíte rozbíjať ľad a nosiť vodu v bandaskách. Ešte rýchla kontrola zimujúcich ježkov a huráááá do domu. Nie že by sme skončili, ale teplo domova je teplo domova. Tu čakajú tí menej nervózni obyvatelia domácnosti na svoj prídel jedla. Korytnačky, gekončíci, pagekon, osmák , mačky a andulky . Hotovo. Ranný rituál za nami.
Počas týždňa nasleduje cesta do práce, počas víkendu nasleduje cesta...zase von. Niekedy nás čakajú canisterapie, niekedy vystúpenia pre deti alebo výstava so psami. Čo nás ale čaká vždy sú...hovienka...veľa...všade...Treba vypratať, pozbierať, nastlať. Umyť napájačky, vyčistiť králikárne, kuríny, prístrešky. Počas roka to je strihanie oviec, úprava paznechtov, odčervovanie, očkovanie. Vždy sa nájde zábava. Všetkých pohladkať (dobre okrem Dalajlámu)a urobiť im radosť špeci pamlskom.
A večer nás čaká obohratá pesníčka v podobe znova jačiacich prasiatok túžiacich po večery , nakŕmiť psíky, mačky, králiky. A potom si v tv zapnúť Dr. Pol aby tých zvierat nebolo málo za ten deň. A ešte jedna dôležitá vec – škrabkať prasa na pupku. Musí byť.
Mať farmu nie je romantický film. Sú dni keď, mrzne, prší a treba čistiť výbehy. Kedy sa cítime bezradní pri chorom zvierati a skúšame všetky možnosti. Keď vstávame unavení skôr, než začne deň. Keď riešime veterinára, krmivo, financie, počasie aj vlastné sily naraz. Zvieratá nemajú dovolenky, nemajú sviatky. Sú tu stále, odkázané na nás. A predsa...neľutujem. Každý dotyk zvieraťa, každý úsmev ktorý nám vyčaria, každé pohladenie a pokoj ktorý prinášajú nám pripomína prečo to robíme. Zvieratá liečia. Neliečia slovami, ale svojou prítomnosťou. A preto sme tu. Aj keď to je ťažké. Pretože láska zvierat váži viac ako všetka námaha sveta.