Dieťa má spať, no rozpráva bez prestávky. Tento dôvod prekvapí väčšinu rodičov

Je ticho. Svetlo zhasnuté. Ty už myslíš len na posteľ.
A vtedy to príde. Otázky, príbehy, spomienky, drobnosti z celého dňa. Práve v momente, keď už fakt nevládzeš.

Nie je to naťahovanie času

Vyzerá to ako trik. Ako test hraníc.
Ale často je to presný opak.

Celý deň sa niečo deje. Škôlka, škola, povinnosti, hluk, pravidlá. Dieťa ide ďalej, funguje, prehĺta veci, ktoré si nemá kde odložiť.
Až večer sa všetko spomalí. Hlavička prestane utekať dopredu a konečne sa obzrie späť.

Večer je bezpečný priestor

Posteľ. Ticho. Tvoj hlas.
Pre dieťa signál, že už nemusí byť silné ani rýchle.

Práve vtedy prichádzajú myšlienky, ktoré sa cez deň nezmestili.
„Dnes som sa bála.“
„V škôlke mi to nebolo príjemné.“
Alebo len nekonečný príbeh o tom, kto čo povedal a kto sa na koho pozrel.

Nie preto, aby ťa vyčerpalo.
Preto, že ti verí.

Ty už nevládzeš. A aj to je realita

Buďme úprimní.
Sú dni, keď by si najradšej povedala: „Už prosím mlč.“

A potom máš výčitky. Že by si mala počúvať viac. Byť trpezlivejšia.
Lenže aj rodičia majú svoje limity. Únavu. Ticho v hlave, ktoré potrebujú rovnako ako deti.

Niekedy stačí pár viet. Jemné „počujem ťa“. Ruka na chrbte.
Nie hodina rozhovorov. Prítomnosť 💛

Niektoré slová prídu len potme

Deti často povedia tie najdôležitejšie veci práve vtedy, keď sa zhasne.
Bez očného kontaktu. Bez tlaku. Len tak, medzi vankúšom a prikrývkou.

Nie všetko treba riešiť hneď.
Niekedy stačí, že boli vypočuté.

A ako to máte vy doma?

Rozprávajú vaše deti večer bez prestávky, alebo skôr mlčia?
Cítite občas podráždenie, alebo sa snažíte počúvať do poslednej vety?
Máte nejaký malý večerný rituál, ktorý vám funguje?

Podeľte sa o svoje skúsenosti. Každá domácnosť má svoj rytmus a práve o tom sú tie najúprimnejšie diskusie.

Viac tém a reálnych skúseností týkajúcich sa tematiky detského spánku nájdeš aj v diskusnom fóre v kategórii: https://www.modrykonik.sk/forum/category/detsky-spanok/