„Prosím ťa, pomôžeš mi?“ Veta, ktorá by mala vaše dieťa okamžite vystrašiť

Stačí pár sekúnd. Otočíte sa po rožok do košíka, odpíšete na jednu správu alebo v kabelke hľadáte peňaženku. Váš svet sa v tej chvíli zastaví, pretože vaše dieťa tam zrazu nie je. Nejde o strašenie, ale o krutú realitu, na ktorú musíme byť pripravení. Podľa odborníčky na bezpečnosť detí, Pattie Fitzgerald, existujú pravidlá, ktoré dieťaťu môžu zachrániť život skôr, než sa stihne vybudovať falošná dôvera u cudzieho človeka.

Zlaté pravidlo: Dospelí nežiadajú o pomoc deti

Toto je najdôležitejšia veta, ktorú by ste mali svoje dieťa naučiť: „Dospelí žiadajú o pomoc iných dospelých.“ V reálnom svete neexistuje výnimka. Žiaden neznámy dospelý nepotrebuje, aby mu dieťa pomohlo s taškami, hľadalo cestu alebo mu „len na sekundu“ niečo podržalo. Ak sa cudzí človek prihovorí dieťaťu s prosbou o pomoc, je to červená vlajka. Slušnosť sa v takýchto prípadoch často používa ako pasca.

Čo robiť, keď sa dieťa stratí v dave?

Keď dieťa zistí, že vás nevidí, okamžite nastupuje stres. Preto potrebuje mať v hlave vryté jednoduché body, ktoré dokáže aktivovať aj v panike:

• Zastať na mieste: Dieťa by sa nemalo snažiť vás „nájsť“ pobehovaním. Má sa zastaviť a zostať tam, kde vás videlo naposledy.
• Neschovávať sa: Strach niekedy núti deti zaliezť pod stôl alebo do kúta. Musia vedieť, že majú byť viditeľné.
• Robiť hluk: Ak ho niekto cudzí začne niekam ťahať, musí kričať, kopať a robiť čo najväčší rozruch.
• Hľadať „správneho“ dospelého: Dieťa by nemalo osloviť náhodného okoloidúceho muža či ženu. Najbezpečnejšou voľbou je mama s inými deťmi, predavačka za pultom alebo pracovník ochranky.

Dôveruj svojmu bruchu

Deti často nevedia logicky vysvetliť, prečo sa pri niekom cítia zle. Učte ich, že ten „divný pocit v bruchu“ je ich najlepší spojenec. Ak sa im niečo nezdá, nemusia byť slušné. Môžu odísť, pribehnúť k vám alebo začať nahlas volať o pomoc. Ich bezpečnosť je dôležitejšia ako spoločenská etiketa.

Tip redakcie: Nenacvičujte tieto situácie formou prednášky. Zahrajte si ich doma ako krátku hru. Deti v kríze nerobia to, čo ste im raz povedali, ale to, čo majú fyzicky natrénované.

Zdroj: Safely Ever After, autorka Pattie Fitzgerald.

Čo si o tom myslíte vy? Aké bezpečnostné pravidlo učíte svoje dieťa vy, alebo čo vám najviac pomáha, keď ste vonku medzi ľuďmi? Napíšte nám do komentára.

Pre viac zaujímavostí nás sleduj aj na našom Instagrame a Facebooku