Rodičia dnešných malých detí žijú pod najväčším tlakom v histórii
Rodičovstvo dnes nie je náročnejšie preto, že by rodičia boli slabší alebo menej odolní. Je náročnejšie preto, že svet okolo nich je drahší, hlučnejší a rýchlejší než kedykoľvek predtým. A práve v tomto prostredí dnes vyrastajú malé deti.

Ak máte pocit, že rodičovstvo je dnes vyčerpávajúcejšie, než si pamätáte zo svojho detstva, nie je to ilúzia. Rodičia malých detí fungujú pod tlakom, aký tu v minulosti jednoducho nebol. Vyššie životné náklady, menej pomoci zo strany širšej rodiny, neustály príval informácií a porovnávanie s inými robia z rodičovstva dlhodobý stresový výkon.
Tento článok hovorí o rodičoch dnešných malých detí - mamách aj otcoch v produktívnom veku, ktorí sa snažia byť prítomní, zodpovední a láskaví, aj keď na to často nemajú ideálne podmienky.
Kto sú vlastne mileniálni rodičia?
Mileniálni rodičia sú dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici. Generácia ľudí, ktorá vyrastala vo svete bez smartfónov, no dospelosť už žije v neustálom online prostredí. Sú to rodičia, ktorí kombinujú starostlivosť o deti s vysokými pracovnými nárokmi, neistotou bývania a tlakom na výkon.
Nevychovávajú deti horšie než generácie pred nimi. Vychovávajú ich v inom svete. Vo svete s menšou prirodzenou podporou, menším priestorom na oddych a väčším množstvom hluku - vonkajšieho aj vnútorného.
Prečo na tom naozaj záleží
Rodičovstvo sa pod dlhodobým tlakom prežíva inak. Nie preto, že by rodičia svoje deti milovali menej, ale preto, že stres mení spôsob, akým fungujeme. Mileniálni rodičia žijú v realite vyšších nákladov, slabšej komunitnej podpory a neustáleho hodnotenia zo strany okolia aj sociálnych sietí.
To, čo kedysi niesla širšia rodina alebo komunita, dnes často zostáva na jednom či dvoch ľuďoch. Záťaž sa nezvýšila preto, že by rodičia zoslabli. Zvýšila sa preto, že sa zmenili podmienky.
Čas, ktorý zvonka nevidno
Jedna vec v debatách o dnešnom rodičovstve často uniká. Mileniálni rodičia trávia so svojimi deťmi výrazne viac aktívneho času než rodičia v minulosti. Nejde len o to byť spolu doma alebo byť fyzicky nablízku.
Ide o čas strávený rozhovormi, hrou, vysvetľovaním, sprevádzaním emócií a riešením konfliktov. Tento čas je mentálne aj emočne náročný. Nie je pasívny a nedá sa merať len hodinami.
Čo sa deje v detskom mozgu
Detský nervový systém sa vyvíja prostredníctvom blízkeho vzťahu s dospelým. Práve v stresových situáciách sa dieťa učí, ako zvládať frustráciu, napätie a silné emócie. Prítomnosť rodiča v týchto chvíľach neznamená len upokojenie.
Znamená nastavovanie vnútornej rovnováhy. Keď je rodič dlhodobo dostupný a reaguje predvídateľne, mozog dieťaťa si postupne osvojuje schopnosť regulovať sa aj samostatne. Buduje sa pocit bezpečia a dôvera vo svet.
Únava nie je zlyhanie
Ak sa cítite vyčerpaní, preťažení dotykom alebo emocionálne unavení, neznamená to, že robíte niečo zle. Znamená to, že robíte veľa. Často v prostredí, ktoré rodičovstvo prirodzene nepodporuje.
Mileniálni rodičia nesú záťaž, ktorú kedysi rozkladala komunita. A aj tak sa k svojim deťom vracajú znova a znova. V dňoch, keď je doma chaos. Keď je hluk a neistota. Keď pochybujú, či robia dosť.

Prečo je stálosť dôležitejšia než dokonalosť
Deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Potrebujú rodičov, ktorí sú prítomní a dokážu sa k nim vracať aj po náročných chvíľach. Stálosť, nie bezchybnosť, je tým, čo má pre ich vývin najväčší význam.
Rodičovstvo nikdy nemalo byť sólo
Niesť rodičovstvo úplne sami nikdy nemalo byť plánom. Aj rodičia potrebujú podporu - nie len tipy a stratégie, ale aj bezpečný priestor na reguláciu vlastného nervového systému.
Mileniálni rodičia dnes vychovávajú deti pod bezprecedentným tlakom. Napriek tomu im dávajú niečo veľmi cenné - čas, prítomnosť a vzťah. Práve to má pre detský vývin väčší význam než snaha o dokonalosť.
Ponaučenie
Mnohé dnešné rodičovské ťažkosti nevznikajú zo zlyhania ani z nezáujmu. Sú dôsledkom sveta, ktorý je rýchlejší, hlučnejší a náročnejší než kedykoľvek predtým.
Prítomnosti je dnes viac. Tlak však narástol tiež.
A práve preto na tom, čo robíte každý deň, naozaj záleží.
Témy starostlivosti o dnešné malé deti, každodenné výzvy rodičovstva aj konkrétne situácie z praxe riešia mamy aj otcovia v diskusnom fóre Modrého koníka v sekcii Starostlivosť o dieťa, kde zdieľajú skúsenosti, otázky aj podporu z reálneho života:
https://www.modrykonik.sk/forum/category/starostlivost-o-dieta/
Dovolím si nesúhlasiť, porovnávate neporovnateľné.
Áno, rodičia fungujú pod tlakom, ktorý tu v minulosti nebol, ale to neznamená, že ten tlak je väčší ako tlak, ktorý bol na rodičoch v minulosti. Je len iný. Neviem si predstaviť, aký tlak musel byť na rodičoch v časoch kedy nebola dostupná zdravotná starostlivosť v miere ako ju poznáme dnes, neboli potraviny, pitná voda, ústredné kúrenie, práca, zúrila vojna... Deti pracovali od malička, spoluvychovávali mladších súrodencov, podieľali sa od útleho veku na chode domácnosti. Rodičia ťažko fyzicky pracovali od nevidím do nevidím, matky zomierali pri pôrodoch, otcovia zavalení v hore alebo na fronte.
Blbosť. A čo ľudia počas vojny. Však to sa ani len porovnať nedá.
Dovolím si nesúhlasiť, porovnávate neporovnateľné.
Áno, rodičia fungujú pod tlakom, ktorý tu v minulosti nebol, ale to neznamená, že ten tlak je väčší ako tlak, ktorý bol na rodičoch v minulosti. Je len iný. Neviem si predstaviť, aký tlak musel byť na rodičoch v časoch kedy nebola dostupná zdravotná starostlivosť v miere ako ju poznáme dnes, neboli potraviny, pitná voda, ústredné kúrenie, práca, zúrila vojna... Deti pracovali od malička, spoluvychovávali mladších súrodencov, podieľali sa od útleho veku na chode domácnosti. Rodičia ťažko fyzicky pracovali od nevidím do nevidím, matky zomierali pri pôrodoch, otcovia zavalení v hore alebo na fronte.
@emjee moja babka sa starala o postrelenu mamu od svojich asi 10 rokov, potom sa vydala postavila dom (lebo dedko si zlomil nohu a legenda vravi ze kym sa mu zahojila dom uz stál) a vychovala 5 detí. z toho 3 museli ujsť pred režimom aký tu bol a dalším dvom to zničilo šancu dostať sa na školu akú chceli. Presne bez prístupu k telefónu ked dedko padol medzi dverami musela moja mamina bežať susede volat sanitku a potom na koniec ulice ju čakat. V spomienkach na toto detstvo si mamina našu výchovu užívala. Presne vždy nám vravela, že môžeme byť šťastné ako žijeme a koľko toho máme. Napriek tomu si myslím, že tlak ktorý je popisovaný v článku je iný. Nie je to tlak okolností ako bol v minulosti kedy išlo o prežitie. Je to tlak uvedomelí z vnútra, z nárokov ktoré si ľudia kladú na základe informácií a možno práve aj toho pocitu, že veď môžeme byť šťastní, že žijeme teraz.
nesuhlasim
za komančov bolo ovela chudobnejšie ako teraz , bud si na to nemal alebo nebolo v obchodoch a travili s nami neskutočne malo času lebo praca 1 a brigada + záhrada
drahšie za komančov ako teraz bolo .... 2 koruny stalo mlieko a 550 korun bol mesačny plat maminy, už vtedy som vnimala že mama mi dá 10 korun papierovych ale kupim za to malo pre mna a braškov
že je rychlejší s tým suhlasim ale každy tv, mobil má predsa gombik , žiadneho rodiča nik nenuti niečo sledovat
Tiez nesuhlasim a baby predomnou to tu velmi pekne popísali.
Ďalšia blbosť. Ako ten výrok vyššie.
To je tak trochu blabol, aby nas mileniarskych rodicov potesil. 😀 Ale ako dobre na take povzbudenie, to ano. 😀 Moji rodicia to mali tazsie ako ja vo vela veciach a nieco zase mam tazsie ja/my. To sa neda takto specifikovat, ze vtedy to bolo tazsie alebo teraz. 🙂 Kazda doba ma svoje...
nesuhlasim
za komančov bolo ovela chudobnejšie ako teraz , bud si na to nemal alebo nebolo v obchodoch a travili s nami neskutočne malo času lebo praca 1 a brigada + záhrada
drahšie za komančov ako teraz bolo .... 2 koruny stalo mlieko a 550 korun bol mesačny plat maminy, už vtedy som vnimala že mama mi dá 10 korun papierovych ale kupim za to malo pre mna a braškov
že je rychlejší s tým suhlasim ale každy tv, mobil má predsa gombik , žiadneho rodiča nik nenuti niečo sledovat
@sara07 550 korún? to v ktorých rokoch zarábali tak málo? v 70tych? Lebo v 80tych rokoch boli mzdy určite vyššie ako ty píšeš.
Začni písať komentár...
Pri čítaní mám pocit, že už moji rodičia boli mileniáli. Presne - peňazí bolo málo, ale boli tam vždy pre mňa a doteraz sú obaja. Už ja som bolla dieťa s mobilom počítačom aj internetom a učili ma nie len s ním pracovať ale sa aj vedieť zastaviť a odpojiť. Alebo je to naopak a ja nie som dosť mileniál lebo stále mám podporu od mojej aj manželovej mamy.