Tvoja myseľ už má superschopnosť. Len ju často používa proti tebe

Ak veľa premýšľaš, nie je to chyba. Je to dôkaz, že máš silnú predstavivosť. Problém nevzniká vtedy, keď myslíš, ale keď sa myseľ naučí automaticky hľadať hrozby namiesto príležitostí. Dobrá správa je, že rovnaký mozog, ktorý ťa vie vystrašiť, ťa vie viesť aj k pokoju a rastu.

Premýšľanie nie je nepriateľ

Mnohé ženy majú pocit, že s nimi niečo nie je v poriadku, pretože nevedia "vypnúť hlavu". Neustále si prehrávajú scenáre, obavy, možné zlyhania či odmietnutia. Lenže premýšľanie samo o sebe nie je problém. Problémom je nevyvážené premýšľanie, ktoré sa zameriava výlučne na to, čo by sa mohlo pokaziť.

Ten istý mozog, ktorý si dokáže detailne predstaviť stratu, si dokáže predstaviť aj úspech. Len sme ho roky trénovali jedným smerom.

Úzkosť ako predstavivosť bez smeru

Úzkosť často nepôsobí ako emócia, ale ako hlas v hlave. Hlas, ktorý znie presvedčivo a naliehavo. Lenže tento hlas nie je autorita. Je to predstavivosť, ktorá sa rozbehla bez vedenia.

Keď sa myseľ prepne do režimu ohrozenia, začne vytvárať najhoršie možné scenáre. Robí to preto, aby ťa ochránila. Lenže v dnešnom svete tento mechanizmus často funguje aj v situáciách, ktoré reálne nebezpečné nie sú.

Čo keby si trénovala aj druhú stranu mysle

Predstav si, že by si rovnakú pozornosť, akú venuješ obavám, venovala aj pozitívnym signálom.

Veciam, ktoré vychádzajú. Ľuďom, ktorí si ťa vyberajú. Situáciám, ktoré sa skončili lepšie, než si čakala.

Myseľ funguje ako sval. To, čo si všímaš, to posilňuješ. Zachytiť myšlienkovú špirálu a vedome zmeniť scenár nie je popieranie reality. Je to tréning rovnováhy.

Otázka, ktorá mení smer

Veľký zlom často prichádza v jednoduchom momente. Keď si namiesto otázky "Čo ak to nevyjde?" položíš inú.

Čo ak to vyjde?

Týmto sa neoklameš. Len dovolíš mysli pracovať aj s inou možnosťou. Nádej nie je naivita. Je to alternatívny scenár, ktorý má rovnaké právo existovať ako strach.

Telo, myseľ a nervový systém

Moderná veda potvrdzuje, že regulácia mysle úzko súvisí s reguláciou tela. Harvard Medical School vo svojich publikáciách o relaxačných technikách uvádza, že dlhšie zotrvanie v bezpečných, pasívnych polohách podporuje tzv. relaxation response. Tento stav znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu a podporuje regeneráciu nervového systému.

Inými slovami, keď telu dáš signál bezpečia, myseľ ho začne nasledovať.

Ak si sa roky učila všímať si hrozby, môžeš sa naučiť všímať si aj príležitosti. Prílišné premýšľanie nie je chyba. Je to sila bez smeru.

Skús sa dnes aspoň raz vedome opýtať: Aká je tá najlepšia možná verzia?

Pre viac zaujímavostí nás sleduj aj na našom Instagrame a Facebooku.