Koniec.
Päť rokov som kráčala za jedným cieľom.
Päť rokov učenia, skúšok, stresu, odriekania a predstavy, že raz príde deň, keď si poviem: „Dokázala som to.“ Verila som, že keď dosiahnem to, po čom som túžila, príde pokoj. Úľava. Radosť. Pocit naplnenia.
A ten deň prišiel.
Lenže neprišlo to, čo som čakala.
Namiesto radosti prišlo ticho. Únava, ktorú som už nedokázala prespať. Prázdno, ktoré sa nedalo ničím zaplniť. Zrazu som mala v rukách to, za čím som roky išla — a zároveň som cítila, že vnútri už nemám silu pokračovať.😞
Vyhorela som.😔
Je zvláštne priznať si, že človek môže stratiť seba práve vo chvíli, keď dosiahne svoj cieľ. Že úspech nemusí vždy chutiť sladko. Niekedy má horkú príchuť všetkého, čo sme cestou potlačili.💔
Dnes mením prácu.
A úprimne? Neviem, čo bude zajtra. Neviem, čo bude ďalej. Nemám pripravený plán, nemám jasnú predstavu budúcnosti. A to je pre mňa desivé.😟
Bola som zvyknutá mať smer. Vedieť, kam idem. Teraz stojím na mieste, kde je viac otázok než odpovedí.🛣️
Ale možno práve toto je nový začiatok.
Nie ten veľkolepý, o ktorom sa píše v motivačných knihách. Skôr tichý, neistý a krehký. Začiatok, v ktorom sa učím žiť bez tlaku, bez predstavy, že musím všetko zvládnuť dokonale.
Možno nemusím vedieť, čo bude ďalej.
Možno stačí zvládnuť dnešok.
A možno aj z chaosu môže vzniknúť niečo, čo bude raz dávať zmysel.
Nie všetko, čo sa rozpadne, je koniec. Niekedy je to len priestor na to, aby vzniklo niečo pravdivejšie. To, čo je naozaj pre mňa. 🍀
Odporúčame
Jediná istota v živote je neistota. Čím lepšie sa s touto skutočnosťou vyrovnáme, tým vyššia šanca na nachádzanie spokojnosti aj v zdanlivých maličkostiach. Tiež som po dlhej dobe nabral odhodlanie k zásadným zmenám, čo vôbec nebolo ľahké. Sloboda, ktorú sa mi vďaka tomu darí žiť, je krásnym darom, za ktorý každý deň ďakujem. Tiež pritom vôbec netuším, čo bude o týždeň, mesiac etc. Ale už sa tým netrápim aj vďaka tomu, že som zvládol rozmanité náročné okamihy, čo odolnosť človeka náramne posilňuje. Držím palce v odvahe žiť čo najintenzívnejšie a v symbióze s vlastným srdcom..
Mala by si písať knihy 😃
Tak ja som v podobnej situacii,mam pocit že som prave padla na uplne dno,a neviem sa vyhrabať ....asi mi bolo az priliš dobre,a čim clovek vyše špekuluje,tym horsie dopadne ....asi to tak ma byt a asi musim bojovat aj s tymto dnom,ale je to kur....ťažke,hlavne psychicky.....
Krásne si to napísala. Áno, aj takto to život prináša. Často ideme k úspechu, ktorý sme si dali, ale keď sme už tam, ta očakávaná radosť nepríde. Máme pocit, že to, čo sme čakali neprišlo. Možno stačí chvíľa relaxu , vďaka ktorej budeme vedieť, ako ďalej.
@margotka17 ano..treba urcity cas dat tomu a oddych..ta rafost sa potom dostsvi a dava sa zas novy ciel...aj ja to tak akosi mam..miesto radosti, vyhorenost...
Tak ja som v podobnej situacii,mam pocit že som prave padla na uplne dno,a neviem sa vyhrabať ....asi mi bolo az priliš dobre,a čim clovek vyše špekuluje,tym horsie dopadne ....asi to tak ma byt a asi musim bojovat aj s tymto dnom,ale je to kur....ťažke,hlavne psychicky.....
@sonah akoby si mi to zobrala z úst... Je to ťažké... Ta neistita.
@sonah akoby si mi to zobrala z úst... Je to ťažké... Ta neistita.
@nadychni_sa ano,veľmi ťažke,....neviem vôbec čo bude,...som už riadne frustrovaná z toho všetkeho,...snažim sa si hovoriť,mysli pozitívne,ale ta bezmocnosť je silnejsia ako to pozitivum,.....niekedy mam tak ťažke dni,že najradšej by som sa zakuklila do temnoty a nevyliezla ....neverila by som, že take dačo v živote zažijem,...je to riadne vyčerpavajuce a ubíjajúce....neviem sa momentálne naštartovať ,jednoducho nevládzem......
Krásne si to napísala. Áno, aj takto to život prináša. Často ideme k úspechu, ktorý sme si dali, ale keď sme už tam, ta očakávaná radosť nepríde. Máme pocit, že to, čo sme čakali neprišlo. Možno stačí chvíľa relaxu , vďaka ktorej budeme vedieť, ako ďalej.