Tiene minulosti

a žiť v prítomnosti

to nejde.

Isté súvislosti sú ako 

vedomosti,

ktoré si pamätáš celý život -

ako báseň z 1. ročníka.

Každý deň je nový začiatok 

zošita, v ktorom už niečo

bolo napísané

a nejde to vygumovať.

Potápaš sa,

občas ťa niekto zdvihne nad hladinu,

no ty sama sa nevieš zachrániť

pretrhli ti niť.

Tak len tápaš

hľadáš

začínaš odznova

každý rok, mesiac, týždeň, deň.

A stále je tu ten istý tieň.

Aj keď už svieti slnko.

Len tak byť si želáš.

No v hlave 

je tieňov veľa.