Dali sme to

A tak sme prežili prvú spoločnú dovolenku s dieťaťom. Potrebovala by som ešte jednu. Na zotavenie. Ale aby som nezačala tak negativisticky, prečítala som dve knihy (kým spala). Po dvoch rokoch prvé čítanie. Iné ako leporelo. (Jeden Dán a jedna evitovka o utečencoch). Ale po poriadku.

Neviem ako vy, ale ja som vždy mala problém dodržať váhový limit batožiny. 30 kg pre dve osoby bolo ešte v pohode, vždy som to nejako dala. Ale ak do tých 30 kíl máte zbaliť aj jedného prcka, ktorý nemá nárok na nič okrem kočíka, tak je to výzva. Plienky, kašičky, mlieko, fľašky, keby pršalo, keby bolo horúco, niečo na parádu, niečo športové, niečo pohodlné. A veď toto ešte pribalím... A toto sa určite zíde...

Po dlhom premýšľaní som musela začať kalkulovať aj s príručnou batožinou. Päť kíl na osobu (10 dohromady) je už zaujímavé číslo na to, aby som ho zahrnula do balenia. A tak som z toho spravila hotovú strategickú činnosť, kedy som prenášala z jedného kufra do druhej tašky a stále dookola. Len aby som to nejako dala.

Malý tip, viete o tom, že okrem príručnej batožiny môžete mať aj veci osobnej potreby ako notebook, foťák, knihy a podobne? A tak som aj tieto položky z príručnej batožiny vybrala a ľaľa, zase tri kilá k dobru 🙂

Horšie to je však už s prepravovaním. Niekto musí tlačiť golfáč a niekto (v našom prípade muž) musí ťahať dva kufre, na nich dve 5 kilové cestovky, k tomu foťák, kabelka s dokladmi. V kočíku knihy a časáky... Ďakujem mu touto cestou za trpezlivosť.

Let sme prežili. Krpatá s nohou v okne, mini piškótky v lone, potom hodinový šlofík. Prebudila sa až na potlesk kapitánovi, že sme prežili. To sme sa tešili všetci. Horších bolo 20 stupňov vonku a pocit, že dlhé rifle a bundy sa nám fakt zišli. Aj napriek tomu, že som celú rodinu navliekla do teplých vecí iba zo strategického hľadiska (dlhé rifle sú ťažšie ako kraťasy), bolo to aj praktické, keďže bola kosaaa!!!

To bol ťažký začiatok, ale o to lepší bol pobyt. Ja osobne som bola plná očakávania, ako to všetko dáme a zvládneme, predovšetkým malá. Čo vlny, čo strava, čo spánok a podobne. Chcelo to pláning, ťažký manažment a vysokú logistiku, ale išlo to.

Najväčšia nástraha – hotelová izba

Všetko by som čakala, ale že pobyt na hotelovej izbe bude pre mňa nočnou morou, teda určite nie. Záľubu v skákaní na posteli si preniesla zo skákania na trampolíne a žiadnym spôsobom, rozumovým či silovým, sme jej nevedeli vysvetliť, že sa to nesmie. Ani náraz hlavou o stenu jej nepripadal ako argument. A teda, nesmela byť ani minútku bez dozoru. Umývanie chrbta od krému partnerovi sa nekonalo.

Druhý aspekt bol balkón, kde sa snažila vždy vyliezť na zábradlie. Ďalej, ochrániť všetok nábytok od ceruziek a koberec od opaľovacích krémov, ktoré dočiahla odvšadiaľ, bolo náročné. Zvláštne druhy odtokov, do ktorých sa jej zmestila celá noha, sme po prvom incidente museli strážiť pred jej inváziou obzvlášť intenzívne.

Spánok na pláži

Psychicky som sa pripravovala, že budem pendlovať z pláže na hotel, aby sa vyspala. Ukázalo sa, že morský vzduch a šantenie jej prospieva a v tieni slnečníka nám pospala na pláži v priebehu dňa aj 3 hodinky dohromady. Obedná pauza v reštaurácii a inak celé dni pri mori. Super, toto presiahlo aj moje očakávania.

Červená vlajka

Keď som bola dieťa, vlny som milovala. No keď máte takého prcka so sebou, tak každé zvlnenie hladiny vás naštve. A tak sme 4 dni len behali po pláži a nôžkami čľapkali pri brehu. Svalovicu z toľkého nadvihovania, pohadzovania a hojdania mám tuším ešte stále.

Malý všežravec

Moje vyberavé dieťa jedlo všetko do radu. Nechápem ešte stále. Jediný problém boli raňajky. Tie sme prežili len vďaka internetu a Máši, ako vždy.

Večerné labzovačky

Skôr ako prezradím, že sme brázdili promenádu do polnoci (už sa stalo 😉 ), tak na svoju obhajobu poviem, že si veľmi zakladám na režime a moje dieťa chodí skutočne spávať pekne o pol 8 do svojej postieľky. Neuznávam prevlákanie spiacich detí zo sedačky do kočíka, z kočíka do postieľky. Tak to nemá byť. Dieťa má mať svoj pokoj, svoje zázemie a svoj režim. Aj ja, striktná matka, som si povedala, že práve vďaka tomu, že v „bežnom“ živote si na to dávam pozor, si môžeme v tomto smere vyhodiť z kopýtka. A tak nám malá po večeri zaspala v kočíku a my sme si prezerali obchodíky, stánky a prechádzali sa popri mori na promenáde, dokiaľ sa nám len chcelo. Rýchle nočné prebalenie, prehodenie do postieľky a pokojný spánok až do rána.

Čerešnička na záver (pozor tento odstavec nie je vhodný pre osoby so slabším žalúdkom)

Čakal nás posledný večer, kufre spolovice pobalené, veci na odlet prichystané a my sme sa chystali na poslednú večeru. Malá sa mi zdala akási rozhorúčená. 37,5, paráda... Dúfam, že nám ju nepripieklo... Idú jej dva očáky a jedna stolička... Stále čiperná, vymyselná,... Hádam to nebude nič. A tak sme sa šli navečerať. Reštaurácia plná, rodiny s deťmi, mladí aj starí, vône šteklili nos a dráždili lačný žalúdok. A potom zbadám ten jej pohľad a ako jej nadvihlo hlavičku dopredu a pootvorilo ústočká. Po sekunde opäť. Pozriem na muža: „Ona bude zvracať.“

Moje nostradamovské predpovede bohužiaľ vyšli, no všetko sme to vychytali (ani neviem ako) bez veľkých škôd a trapasov. Diskrétne sme sa vystriedali pri očiste, dojedli rýchlo večeru a šli na izbu. Noc bola ťažká, vyskočila horúčka, sirup sme striedali s čípkami a modlili sa, nech už je ráno a my konečne odletíme domov. (Aspoň nám nebolo smutno, že odchádzame). Z letiska rovno smer pohotovosť, ako suvenír antibiotiká a angína.

Ako ste prežili vy vaše dovolenky? Podeľte sa so svojimi príbehmi vo WIKI. Kliknite sem, prerolujte na koniec stránky a pridajte svoju skúsenosť. Za každý príbeh z dovolenky vložený do WIKI pošlem 10 srdiečok!!! Tak píšte. Nezabudnite, nie pod článok, ale do WIKI! Ďakujem.

Odporúčame

Nič, nič, nič. Ten najväčší dar ste vy.

Od prvých obrázkov až po veľké príbehy: čo darovať deťom na Vianoce!

kalu33

nas to iba caka. a mam z toho dost stres. tak som zvedava ako to moj na rezim nauceny ,vyberavy v jedlach a nervny syn zvladne. respektive my 🙂