Deň blbec na druhú
A tak prišiel deň, kedy nás pustili z nemocnice. Zubaté novembrové slnko zafúkal vietor za sivasté mraky. A len zablúdené lúče odkrývali lízance na oknách. Volala som manželovi, aby prišiel pre nás, že už čakáme len na prepúšťaciu správu.
Na pol zadku si sadnem na nemocničnú posteľ, ťuknem posledné volané. A tam vybafne teta, číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Prevrátim oči raz doprava, raz doľava a volám na druhé číslo. A čuduj sa svete, zase tá istá ženská. Číslo, ktoré voláte je
momentálne nedostupné.
Adrenalín stúpa. Začínam predýchavať. Nádych. Výdych. Skúsim ešte raz. Číslo, ktoré voláte... A ešte raz. Číslo,... Začínam behať ako lev v klietke. Toto dokáže len môj muž!!! Niežeby čakal a hypnotizoval displej telefónu, kedy sa mu jeho drahomilovaná manželka ozve, aby si pre ňu konečne prišiel a odviezol si ju aj s malinkou princeznou domov a tam si ich bude hýčkať... a budú žiť šťastne a bla bla bla... Hormóny pracujú. Namiesto toho, číslo, ktoré voláte...
Volám svojmu otcovi. Podám si ho. On si včera zavolal svojho zaťka, že musia zapiť jeho prvorodené vnúča. Tak nech ide pekne k nám domov, ak bude treba, nech karate chmatmi vyrazí dvere a zobudí toho starostlivého novopečeného otca a ráči mu oznámiť, že čochvíľa nás z nemocnice vyhostia. V tom pip pip, smsky. Číslo, ktoré ste kontaktovali je opäť dostupné. Jeho zobudilo asi 10 strážnych anjelov. Lebo inak... O minútu mi zvoní telefón: „No čo maminka, ako ste sa vyspinkali?“
Prosím ťa a kde ty si? Prečo si si nenabil telefóny,... a blaa blaaa blaaa. Radšej nepokračujem. Kým pre nás prišiel, pobalila som sa. Toto by si zaslúžilo článok samo o sebe. Mamičky, ktoré ešte majú pôrod pred sebou. Prosím starostlivo vyberajte, čo si necháte od návštev priniesť. Domov som šla ako predavačka z Miletičky, igelitky plné jabĺk, keksíkov, koláčov, džúsov, minerálok. No hrôza. Do toho moja cestovka s vecami, malej cestovka s vecami, kufrík vzoriek, čo dostanete v pôrodnici, vajíčko so 4 kilovým dieťaťom. A samozrejme miesto na parkovanie pred nemocnicou žiadne. Ale vravím si, rozpačitý začiatok dňa, lepší bude koniec.
Pomaly opatrne vystupujem z auta. Celú cestu domov som kľačala na prednom sedadle a rukami sa opierala o palubnú dosku. Každý jeden kamienok, hrboľ, výmoľ či najmenšia nerovnosť vo mne šticovala stehy, ktoré po pár dňoch ťahali akoby nimi niekto neustále mykal. Muž šiel prvý, odomknúť dvere, v rukách držal vajíčko a v ňom to naše malé vyliahnuté vtáčatko. Zostala som stáť na prvom schode, oprela sa o drsnú omietku a zahľadela sa na nich dvoch. Už sme rodina. Skutočná, plnohodnotná.
Prvý deň doma z pôrodnice. Chytila som zimnicu, pripadala som si ako domiešavač, namiesto mlieka som mala v prsiach asi betón. Obe ako kameň, mlieka ani kvapka. Teplota, zimnica. Čo dnešný deň ešte prinesie?
Podvečer sme už obaja s mužom boli akoby v delíriu. Len sme sa na tú našu malú lásku pozerali. Voňala po detskom mydle. Rúčky zopäté k sebe, ako by sa modlila. Pery špúlila a pusinkovala svet okolo. Zvyšok dňa prešiel v pravidelnom režime. Papať, prebaľovať, spinkať, pestovať, papať, prebaľovať, spinkať, pestovať. Až sa schýlil k večeru. Vzala som si to moje vtáčatko k sebe do postele a chystala som sa spať. Držala ma tými malinkými prstíkmi, cítila som sa potrebná, dôležitá, naplnená.
Akoby ma ten môj už dnes dosť nenaštval, začal mi hovoriť, ako mám dať malú do postieľky, že som unavená, aby nám nespadla, nepriľahli sme ju... Vytočil ma opäť. Ale mal pravdu. Päť dní v pôrodnici som sa nevyspala, zalomím ako drevo, bude istejšie, ak ju dám spinkať do postieľky, aspoň kým sa zobudí papať. Potom si ju už nechám pri sebe, aj keby čo bolo. Na líčko som jej dala bozk, na čielko krížik a zaspala som tvrdým zaslúženým spánkom asi behom sekundy.
Zrazu sa strhnem na prenikavý zvuk pípania, na postieľke bliká červené svetlo a hádže strašidelné tiene na steny okolo. V sekunde vyskočím z postele. Nevnímam bolesť. Beriem na ruky to naše klbko a kričím na muža, ona nedýcha. Fúkam jej do jej porcelánov tváre, štípem na líce, oči má stále zatvorené, ani náznak pohybu. Červené svetlo bliká, monitor dychu vrieska na celý dom. Bežia sekundy, no zdá sa mi to byť večnosť. Malú dávam mužovi a ja utekám do kuchyne po vodu. Muž rozbaľuje drobné telíčko zo zavinovačky, štípe ju do stiehienok a ja jej prikladám mokrú handru na tvár a v tom sa strhla, nadýchla, mľaskla, našpúlila pusinku a spinkala sladko ďalej.
Triasla som sa na celom tele. Obaja sme sa triasli. Až keď bolo „po všetkom“ som si uvedomila čo sa stalo a čo sa ešte len mohlo stať. Rozplakala som sa. Plakala som plačom úľavy, strašného strachu a radosti zároveň. V hlave sa mi premietali tie najhoršie scenáre. A stále dookola som rozmýšľala nad tým, čo by sme robili, ak by sa nenadýchla. Ak by sa neprebrala.
Keď idete kupovať výbavičku pre dieťa, tak vás vždy ochotná pani predavačka presvedčí, že potrebujeme 8 cumlíkov a na každý pre istotu po dve retiazky. Keď sme šli na nákupy my, tak to vyzeralo podobne. Našťastie som mala akú takú predstavu o tom, čo potrebujeme a o tom, čo síce nepotrebujeme, ale chceme. Pri otázke, či kúpiť, alebo nekúpiť monitor dychu som zo začiatku nemala úplne jasno. Myslela som si, že je to obchod so strachom. Tak trochu podpásovka, keďže už od prvého sona, kedy som sa bála, aby tej malej bodke bilo srdiečko, sa o deti budeme báť celý život.
Potom som si povedala, že toto je jednoducho druh tovaru, ktorý sa modlíte, aby ste ho nikdy v skutočnosti nepotrebovali. Asi ako autosedačka alebo taká havarijná poistka. A monitor sme kúpili. Bohuvďaka.
SIDS alebo syndróm náhleho úmrtia dojčiat postihuje predovšetkým deti do jedného roku. Zistiť, že dôvodom úmrtia dieťatka bol práve tento syndróm je možné bohužiaľ až post mortem, kedy sa pri pitve nenájdu žiadne nálezy, ktoré by poukazovali na nejaké ochorenie. Viac o SIDS si môžete prečítať aj vo WIKI. Aké sú väčšinou jeho príčiny ale taktiež, ako sa môžete snažiť predísť tomu najhoršiemu.
My sme mali šťastie od Boha, že sme nemuseli riešiť skutočné oživovanie. Pretože, hanbím sa to priznať, no kúpou monitoru dychu sa moja osveta ohľadom možnej zástavy dýchania skončila. Jediné čo by sa mi v tej chvíli asi vybavilo pred očami, by bola scéna z Baywatchu, ako prsnaté záchranárky 5x stlačia hrudník a raz vdýchnu do úst. Čo už ani pri oživovaní dospelých neplatí, nieto ešte novorodenca.
Ako teda postupovať, ak sa rozozvučí monitor dychu?
- Zistite, či to nie je planý poplach, akú má dieťa farbu, či je ružové, či dýcha.
- Ak nedýcha, zistite, čo je príčinou. Pretočte dieťatko na bok, uvoľnite dýchacie cesty od prípadných zvratkov, spriechodnite ich.
- Ak to nepomohlo, chyťte dieťa za nohu dole hlavou a pobúchajte po chrbte. Väčšina detí sa preberie. No aj tak je potrebné aby boli vyšetrené, čiže privolajte tak či tak RZP, aj keď sa dieťa prebralo.
- Ak dieťa stále nereaguje, položte ho na rovný povrch, novorodencovi podložte lopatky, hlavu však nezakláňajte a poskytnite mu umelé dýchanie. Pri novorodencovi musíte ústami prekryť nielen pusinku ale aj noštek. Približne každé dve sekundy jedno vdýchnutie. Pozor, pri novorodencoch vdýchnite len také množstvo vzduchu, ktoré máte v ústach, nikdy nie viac. Veľkým množstvom vzduchu by ste mohli dieťatku roztrhnúť pľuca, ktorých objem je len niekoľko mililitrov. Po zareagovaní dieťaťa je nutné volať záchranku.
- Ak približne do minúty nezareaguje na umelé dýchanie, resuscitáciu prerušíte, zavoláte záchranku a to tak, že nahlásite meno, presnú adresu, telefónne číslo, poviete, že oživujete dieťa a položíte. Po zložení pridáte aj masáž srdca. Približne v línii dva centimetre pod úrovňou bradaviek stláčate dvoma prstami vo frekvencii asi 120 stlačení za minútu. Vždy 1 vdych a tri stlačenia do hĺbky 1/3 hrudníka.
Pri deťoch starších ako mesiac sa už hlavička zakloní, nadvihne sa brada, nos sa stlačí a umelé dýchanie je prevádzané len do úst. Oživovanie sa robí v pomere 30 stlačení a dva vdychy vo frekvencii asi 100 stlačení za minútu.
Na našu prvú noc doma veru do smrti nezabudnem. Od toho okamihu som sa strhávala v noci, lebo sa mi zazdalo, že monitor prestal blikať nazeleno, čo by znamenalo, že dieťa nedýcha. Bála som sa nechať spať dcérku s nami a ešte veľmi dlho som premýšľala, čo by sa stalo, keby som si tvrdohlavo presadila svoje, nedala na manžela a nechala si malinkú pri sebe. Bola by tu ešte? Dočítala som sa, že práve spánok dieťaťa s matkou môže SIDS zabrániť, pretože sa dieťa „napojí na vlnu“ dýchania svojej mamy a nezabudne sa nadýchnuť. Ťažko povedať.
Tento článok nemá vystrašiť maminky a ani zdvihnúť ročné obraty výrobcov monitorov dychu. Skôr má upozorniť, že kúpou monitoru to nekončí a zachrániť život svojmu dieťatku môžete vy tým, že budete vedieť čo robiť. Verím, že prečítanie tohto článku bude patriť k tým najväčším zbytočnostiam a v živote nikdy nevyužije to, čo sa tu popisuje. Ale keby náhodou, radšej byť pripravená.
Odporúčame
@elllla Nám sa odvtedy monitor neozval. Len vtedy, jeden jediný krát. Ak teda nerátam, že k nemu dnes priplachtí, zapne ho a uteká, lebo vie, že keď začne hulákať na celý dom, že ju budem hrešiť.
Neviem, aké následky môže mať, ak skutočne dieťa chvíľu nedýcha. Ale asi by som rovnako premýšľala.
Umele dychanie sa u deti robi tak,ze sa vdychne len mnozstvo vzdychu,kt ma dospely v ustacg,nie ten z pluc ako pri resustitacii dospeleho,prip.vacsieho dietata.
Mozu sa babatku roztrhnut pluca,kolko ich kapacuta je par desiatok ml..
Hrudnik sa stlaca jemne,ako ked chcete rozpucit 2prstami hrozno.
Onak,tvoj clanok je super,akurat za mna,ja som sa vyspala iba ked bola mala pri mne,ked bola v nemocke 1noc na novorod.a druhu chvilu v postielke tak som.nemohla zavriet oko..
Kto ma strach,nech si monitor kupi,ale kazdemu radim kurz 1pomoci,pri detoch ho treba
@ouwecka vo mne sa po tejto udalosti vytvoril urcity blok a bala som sa,ze sa to zopakuje a ja budem spat vedla nej a nic si nevsimnem.velakrat som si ju vzala do postele k sebe,no nedokazala som zaspat.musela som ju polozit do postielky a zapnut monitor.aj ked som ju velmi tuzila mat pri sebe.Netrvalo to dlho a preslo to, ale mala som z toho doslova traumu. A dakujem za doplnenie info. Ja som cerpala z podkladov od Falck-u a veru o mnozstve vzduchu,ktore mozes vdychnut dietatku do pluc nebolo nikde ani zmienky
@nelinkabublinka no,a to je gro,lebo potom ho zabijes,nam robil kurz taky pan,okoko 50bol vojak,predtym fizel v zasahovkach a este aj na zacjranke,stalo to ba svk asi 3000a mali sme aj certifikat
A min.bolo v tv reportaz o 112 a presne ukazali hovor,kde pani vravela nech len to vdychne,nie viac,lebo jo zabije
@ouwecka Už som to vpísala aj do článku, nie každý si číta všetky komentáre, tak nech je to všetko pokope. Ešte raz ďakujem.
Ja sim mala take mini zariadenie, snooza, to sa pripne babatku na pyzamko, takze je "prenosne" spolu s babatkom, a tak som mala babatko vzdy pri sebe, casto sme spali tak, ze mi lezkalo na hrudi, a ten monitor mal zozadu na pyzamku, a bolo to uplne super, bez stresov som sa mohla vyspat 😊
my sme mali pri malom tiež monitor dychu a tiež asi týždeň po prepustení z nemocnice v noci začal pískať na červeno, dotkla som sa malého a on bol studený, mňa oblial studeny pot, okamžite som ho schmatla, jemne ním po triasla a našťastie sa hneď na chvíľu prebral a potom hneď naspäť zaspinkal a tiež odvtedy som sa bála hrozne, preto som bola radšej, aj keď cez deň spal v postieľke s monitorom. Časom to prešlo, ale ten strach a blbý pocit ostal navždy, dokonca aj teraz niekedy,keď dlho spí, mám taký zvláštny pocit a musím ho ísť skontrolovať do detskej a to už má skoro 3 roky,
@nelinkabublinka nám sa pri dcérke zapol v prvú noc po príchode domov....neskutočne sme sa zľakli mm ju prebral tak že ňou triasol a fúkal na ňu...do rána sme nazažmúrili oka
@mamjka
@katka310 ono to cloveka laka ako prve potriast dietatom,ale to sa nesmie,treba si dat pozor.mohli by sme sposobit syndrom traseneho dietata... Tiez som sa to docitala az potom
@nelinkabublinka ja som v tej chvíli nedokázala nič a mm netušil čo robiť....ešte v ten večer sme čítali knižočku pribalenú k monitoru o prvej pomoci....verím že nikdy viac to nebudem musieť riešiť...
Autorka clanku ocividne vela odbornych znalosti ohladom prvej pomoci nema, lebo tieto odporucania sa nezhoduju ani s resuscitacnymi postupmi z roku 2005 a nieto este 2015. A volat zachranku sposobom ako pani uviedla je nezmysel. Polozit telefon po nahlaseni adresy??? To su tiez skor postupy tiesnovej linky z rokov davno minulych. Mile mamicky, prosim v pripade, ze sa s niecim podobnym stretnete volajte 155 a tam vam zachranari vsetko ochotne az do prichodu posadky vysvetlia. A hlavne nechytajte dieta za nohu dolu hlavou ako zajaca, stimulovat dieta sa da omnoho bezpecnejsim sposobom
@patulicek04 budem velmi vdacna,ak napises ako spravne postupovat. Ake ma prebiehat teda resuscitacia podla najnovsich "trendov"? Ako bezpecnejsie dieta stimulovat? Mne to odporucila detska lekarka. Naozaj,nezostavaj len v rovine kritika,ale prejdi do roviny ucitela.
@patulicek04 no ono je to tak, ze clovek v panike spravi vsetko mozne. Ja som sa raz dusila cukrikom, mamina mi strcila prsty do krku, ze mi ho dako vybere a mna zdavilo a cukrik som prehltla. Ktovie, co by bolo, keby to nespravila, aj ked to spravny postup mozno nebol. A dolu hlavou tiez tak zachranil ujo svoje dieta, ked sa dusilo s rozkom. Mozno by nebolo od veci nielen skritizovat, ale aj napisat, ako teda postupovat. Inak ja som raz volala zachranku dievcatu s epilepsiou a tiez mi dost islo na nervy, ze sa chceli velmi rozpravat na 112ke o tom, ako sa dievca vola, kde byva, aku ma poistovnu... neviem ako som to mala vediet, kedze to bola neznama vo vlaku... a ja som sa jej mala hrabat v taske, aby som to zistila, zatial co ona sa triasla v krci.... takze tolko o 112...
@chokma nasa spi prilepena ku mne, tiez ma snuzu a este dlho bude mat. Podla mna prave zavinovacka tomu zastaveniu dychania vzhladom na obmedzeny pohyb hrudnika mohla kludne u novorodenca dopomoct, preto ani ziadne dlhe satkovanie, ani dlhe pobyty v autosedackach pre deti pod 6 tyzdnov @nelinkabublinka som rada, ze ste to s malickou ustali, toto je moja najhorsia obava, ze prijdem a princezna nebude dychat. Monitor ma pripnuty aj v kociku.
@mamulienka30 v tom je neskutocna vyhoda monitorov na plienku... Ze ich mozu mat hocikde a aj jwd vabo zoberieme z postielky, nezacne to ako splasene pipat, ked to clovek zabudne vypnut. Ja som si nevedela vynachvalit snuzu.
akurát zmeň v článku, že po nahlásení adresy záchranke treba položiť telefón - treba ho dať na hlasný odposluch a ďalej byť v spojení s operátorom
@nelinkabublinka uff, ako az slzy mi vybehli. Hlavne, ze to dobre dopadlo. Podobne zazitky pocuvam od kamosiek zo vsetkych stran - niektore to mali raz, ine maju viac takych skusenosti. Nastastie ale dieta po vybrati z postielky, a tym ze ty nanho v strese vykriknes jeho meno, zacalo dychat. (Lucka B.)
@nelinkabublinka inak u babatka a deti vseobecne zacinas ozivovanie piatimi vdychmi. a potom pokracujes 30:2 ako u dospelych. Deti vacsinou totiz bud prestanu v spanku dychat, alebo sa cimsik dusili... Ja som absolvovala uz viacero kurzov prvej pomoci a vzdy obnovujem. Opakovanie je potrebne a trening na babkach tiez. Babatko vies masirovat aj tak, ze ho chytis do ruk popod pazuchy, palce na hrudnicek a stlacas. Ak mas totiz moc sily a si vo velkom strese, na podlozke by si ho mohla rozpucit.
@7lulu Lucka B. co bude mat 8.1. stretavku? emoticon
Docitala som sa vo Falck-ackych materialoch,ze u deti mladsich ako 4 tyzdne je ten pomer iny. Myslim ze preto sa maju podkladat lopatky,aby sme babo nerozpucili doslova... Alebo potom ako pises,palcami...
@blienka nas to nastastie stihol.este nas aj cakal,ale v tej chvili som bola na strope.. 🙂 ja som strasne prchka povaha 😀 hlavne ze ste sa dostali domov zivi a zdravi 🙂 ved taxik je fajn,keby vas poslal autobusom by bolo horsie 😀 ale len zartujem. a tatinko si vas bude rozvazat po zbytok zivota zase 🙂
Aj mne sa to stalo jeden jediny raz a mala som dost. Malý mal asi 10 dní a po nakojeni som ho preložila do postielky a zapla monitor dychu. Manžel šiel uspat staršieho do detskej izby a ja som pozerala televizor v spálni kde malý spal. Zrazu monitor začal strašne pipat. Vyskočila som a hneď brala malého na ruky. Keď som ho prudko zdvihla z postielky, tak vtedy sa zhlboka nadychol a natiahol rucicky, potom spinkal ďalej. Ale ja som bola z toho v šoku až som sa triasla a tiez som sa rozplakala. Malého som dala späť do postielky a do rána som už nespala, lebo som ho vkuse kontrolovala. Monitor som používala až do 10 mesiacov dieťaťa a teraz má malý 17 mesiacov. Neviem a ani nechcem vedieť čo by sa stalo, keby som nemala monitor dychu. U staršieho sa mi to ani raz nestalo. Podotýkam, že malý od narodenia nebol v žiadnych perinkach alebo v zavinovackach, lebo vonku a aj v byte bolo veľmi horúco. Keď sa narodil bolo 30-36 stupňov celzia, lebo bolo leto a lekárka mi kazala ho mať rozbaleneho.
My s manzelom stale opakujeme, ze monitor dychu bola ta najlepsia vec, do ktorej sme kedy investovali. Pamatam si, ze pri prvej som este netusila, ze nieco take existuje a kedze celu noc prespala uz ako mesacna, casto som sa rano budila v panike, ze este neplakala, ze sa nieco stalo. Potom som sa strhavala uz aj v noci a pocuvala ci dycha, spavala strasne tvrdo.
Teraz ma syn uz pol roka prec, no na noc ho vzdy zapinam. Nie je nad ten blazeny pocit, ked ti staci v polospanku mrknut na to zelene blikajuce svetielko a otocit sa spokojne na druhy bok, lebo vies, ze je vsetko v poriadku.
Akurat cez vikend, ked je manzel doma sa stara rano o maleho on a vzdy ho zabudne vypnut, ked ho vyberie z postielky - takze do 10 sekund sme na nohach cela rodina 😁
Som sa vystrasila...po prve preto lebo som monitor suchu nikdy nemala a to mam 3deti,s nizkou porodnou hmotnostou...som.stastna ze sa nam nic take nestalo.no zvazukem ze pri 4.drobcekovi si ho zaobstaram.po druhe preto,lebo.somzistila ze o prvej pomoci u novorodenca viem velmi malo.skutocne neviem ci by som zachranila zivot takemu krehkemu stvoreniu ☹ myslim ze taketo veci by mali bezne vysvetlovat v pôrodnici...
uff, aj my sme mali monitor dychu a kupili sme si ho, ked mala dcera asi 3m. poplachy sme mali nastastie en falosne, ale nieco podbne sme viackrat zazili. dcera sa mi bezne pri placi zachadzala, ale asi 2 to bolo velmi silne. nielenze pri zajdeni sa stichla, ale zbledla, pena z ust, vyvratene oci, ochabnute telo. no zlakli sme sa poriuadne a to si predtym aj hlavicku buchla. no nebolo mi vsetko jedno. okrem toho, sa nam koli refluxu viackrat dusila a 1x ked sme spali. bola medzi nami, v posteli a mm sa zobudil, ze velmi hybe rucickami a nozickami. nemohla sa nadychnut. ja som sa nasledne strhla zo spanku tiez a rychlo sme jej odsavali nostek. dlho divne prehltala, kym to preslo. neviem co by bolo, keby sa nezobudime. tie nase deticky nas vedia riadne vystrasit.
@nelinkabublinka nie, lopatky sa maju podkladat preto, aby sa spriechodnili dychacie cesty - a babo ma velku hlavu v pomere k telu. U dospelych a vacsich deti sa to robi zaklonom hlavy, len babatka su inak stavane. A este k tomu stlacaniu hrudnika - ked nestlacas palcami (oproti svojim prstom) malo by byt dieta na pevnej podlozke, nie na matraci - potom nie su stlacenia take ucinne.
Začni písať komentár...
Dakujem za clanok, akoby si pisala o nas, len u nas bola situacia veeeelmi podobna dva mesiace po porode, presne piatok trinasteho.. A na dalsi den znova, to si nas uz nechali v nemocnici na pozorovani, ale na nic neprisli.. Niekedy si to v hlave aj po 10 rokoch premietam, ci nahodou aj takyto moment nemohol byt pricinou nasich sucasnych problemov (dyslexia, dysgrafia)..