Desatoro prvej pomoci pri cmúľaní palca

Predkus, vtáčí profil, zdeformovaný tvárový skelet, dýchanie pusou, nosové polypy, angíny, chrápanie... Toto je len pár z diagnóz, o ktoré si koledujú naše ratolesti s palčekom v puse.

Odhliadnuc od hygienickej stránky a faktu, že sa cmúľanie palčeka považuje za spoločensky neprijateľné, je to naozaj nebezpečný zlozvyk. A predovšetkým veľmi ťažko odstrániteľný.

Osveta v oblasti dojčenia, kedy sa matky snažia pristupovať svedomito k svojej príprave (veľmi správne) má za následok, že veľa mamičiek sa snaží vyhnúť používaniu cumlíkov. Výrobcovia síce argumentujú ich tvarom "priateľským" k detskému chrupu, no aj tento argument má rovnako aj svojich odporcov.

Stále sa však cumlík považuje za rozumnejšiu voľbu, ako nechať si bábätko cmúľať palec. Kým sa pokúsite ponúknuť dojčaťu cumlík, je dôležité ponechať mu dostatok času na osvojenie a zafixovanie dojčenia.

"Dcérke som cumlík neponúkala. Mala som doma asi 4, ktoré sme dostali od rodiny a známych. No chcela som sa vyhnúť jeho používaniu. Dcérke nechýbal. Skôr ho odmietala už od začiatku. Pri jednom nekonečnom záchvate plaču, kedy sme už vyskúšali naozaj všetko, ho cmúľala asi 5 minút a aj tak skončil vypľutý na opačnom konci izby. Až si jedného dňa, nemala ani pol roka, začala cmúľať palec. Najskôr mi to prišlo ako milé, chutné. No keď som si uvedomila, že sa z toho stáva regulárna závislosť, snažila som sa jej ponúknuť dudlík. No žiaden jej nevyhovoval. Na cumlíky som minula dokopy aj 30 eur. Skúšali sme kaučukové, silikónové, menšie, väčšie, tvarované, obyčajné, svietiace. Žiaden jej nevyhovoval. Dcérka má dva a pol roka a palec žužle stále," sťažuje sa na zlozvyk svojho dieťaťa mamička z Modrého koníka.

Reflex či zlozvyk?

Pravda je niekde uprostred. Väčšina bábätiek si cmúľa palček už v maminkinom brušku. Sanie prináša dieťaťu množstvo príjemných pocitov, fyzické a emocionálne naplnenie. Reflex začína miznúť okolo 4. mesiaca, úplne by mal vymiznúť do konca prvého roku. Po tomto čase si môže dieťa vytvoriť alternatívne prostriedky na sprostredkovanie týchto príjemných pocitov, alebo naďalej pokračuje v cucaní si palca.

Dôvody, prečo deti zotrvávajú v saní palčeka, sa rôznia od odborníka k odborníkovi. Niektorí tvrdia, že ide o tzv. "nedokŕmené deti", ktoré by rady cicali, ale nemajú čo. Iní chápu tento zlozvyk len ako dopriatie si pôžitku, ktorý im sanie poskytuje a tak si ho detičky neodopierajú. Odborníci sa zhodujú v názore, že môže ísť o stres či vnútorné napätie, frustráciu alebo slabšiu nervovú sústavu.

Desatoro prvej pomoci pri cmúľaní palca

Každý rodič, ktorý sa pokúšal odučiť svoje dieťa od cmúľania palca, bude súhlasiť, že je to beh na dlhé trate. Chce to veľa trpezlivosti a vytrvalosti. Na oboch stranách. Tu sú najčastejšie rady pri snahe o odvyknutie.

1. Dojčenie na požiadanie. 

Ak ešte dojčíte, ponúkajte dieťaťu prsník čo najčastejšie. Potreba, ktorú si dieťa naplní, sama zmizne.

2. Nenechávajte dieťa zaspávať samé.

Štúdie preukazujú, že 96 % "cucačov palcov" bolo ponechaných pri zaspávaní osamote.

3. Ponúknite náhradu

Odborníci predpokladajú, že saním sa dieťa upokojuje. Skúste mu ponúknuť inú alternatívu, ako je hojdanie, masáž, hladkanie. Niektoré deti sa nechajú "ukecať" a po objavení iných spôsobov na upokojenie po palci už siahať nebudú. Ak zlozvyk pretrváva aj u viac ako trojročných detí, ortodontisti odporúčajú tzv. vestibulárnu clonu - čo je v podstate silikónový pásik, ktorý chráni detskú čeľusť.

4. Palce zamestnajte

Snažte sa ručičky dieťaťa rozptýliť. Ak budú zamestnané, na hlúposti nebudú mať čas.

5. Pokoj, pokoj, pokoj

Ak sa predpokladá, že v niektorých prípadoch cmúľanie palca spôsobuje stres, tak je alfou a omegou pri odúčaní udržovať doma pokojnú atmosféru. Venujte dieťaťu svoj čas, poskytnite mu dostatok pohybu, spoločných aktivít a dobré vzájomné vzťahy. Ak je kameňom úrazu večerné zaspávanie, skúste držať dieťa za ruku, hladkajte ho.

6. Argumentujte

Ak je už dieťa staršie a rozumie vám, určite sa mu snažte situáciu vysvetliť. Môžete navštíviť aj odborníka, ktorý názorne ukáže, čo sa so zúbkami deje.

7. Načasujte si svoj zásah

Každá víťazná bitka musí byť postavená na správnom načasovaní. Ak chcete túto vojnu vyhrať, dobre si vyberte chvíľku, kedy sa medzi palec a ústa postavíte. Ak dieťa nie je v spolupracujúcej nálade, vyústi to pravdepodobne do boja o moc. Váš zásah bude považovať za ohrozenie svojej nezávislosti.

8. Použite pripomienkovače
S dieťaťom nad 4 roky sa môžete dohodnúť na leukoplaste alebo rukavici, ktoré mu vždy pripomenú, keď sa s palčekom k pusinke priblíži.

9. Podvedomý zlozvyk nahraďte vedomou aktivitou
Dieťa staršie ako 4 roky sa už vie lepšie ovládať a môže sa pokúsiť nahradiť cucanie palca inou vedomou aktivitou. Ak dieťa pocíti potrebu cmúľať si palce, môže skúsiť schovať palček pod vankúš, za chrbát a pod.

10. Tabuľka odmien

Predovšetkým školáci si už sami uvedomujú, že ich zlozvyk púta pozornosť, hanbia sa zaň a sami by sa ho chceli zbaviť. Môžete im v tejto snahe pomôcť napríklad vytvorením

tabuľky, kde si bude samé zapisovať počty cucaní v jednotlivých dňoch. Nemusíte následne tabuľku kontrolovať. Môže slúžiť len dieťaťu a môže byť pre neho motivujúce vidieť ako počty klesajú.

Bonusová rada:  Zúfalé pokusy, keď všetky body vyššie nepomohli

Vyššie spomenutá teórie je pekná. Verím, že skutočne niekomu tie rady pomôžu, inak by som ich nepísala. Avšak väčšina rodičov "notorických cucačov palca" ich vyskúšala všetky a bezúspešne. Častokrát zabrali až bizarné pokusy.

"Môj syn začal cucať (intenzívne) asi ako 3 - 4 mesačný. Pokazilo nám to kojenie; a keďže bol naozaj závislák, bol schopný aj 20 hodín denne palčekovať. Naša pediatrička bola názoru, že ho treba nechať, keďže sa upokojuje (to je pravda, krásne zaspával sám). Prerástlo to do toho, že sa mu začal robiť predkus a na palčeku sa vytvoril mokvajúci mozoľ. Skúšali sme rukavice, ponožky, špeciálne laky proti ohrýzaniu, nezaberalo nič. Keď mu vyšli očné zuby (asi v tom roku a pol), začali sme na noc obväzom napevno viazať celú ručičku (plus oblepili leukoplastom - samotný leukoplast vedel dať z palčeka dole a ja som sa bála, že by to v noci prehltol). Znie to možno surovo, ale som presvedčená, že to bolo nevyhnutné. Samozrejme, na samostatné zaspávanie som mohla zabudnúť, bolo treba byt pri ňom a upokojovať ho (to bol ťažký týždeň s rozhádzaným režimom). Po pár mesiacoch (!) sme mohli pristúpiť k tomu že sme obväzovali len palček - najskôr obväzom, neskôr leukoplastom. Po polroku sme prestali s viazaním a závisláčik bol odučený. Odvtedy zaspáva jedine so mnou alebo manželom, a musí nás držať za ucho," popisuje ich boj mamička vo Fóre.

"Už pri staršom synovi sme mali problémy, ten prestal s cucaním palca, keď nastúpil do školy. Mal prekus a zožužlaný palec. Keď s tým začal aj mladší syn, tak som si povedala, že to nenechám zájsť tak ďaleko. Začali sme mu kupovať väčšie pyžamká a všetkým som zašila konce rukávov. Prvé noci bol ako besný, skutočne to trvalo dlho. Ale tento pokus bol úspešný," teší sa ďalšia mamička z Modrého koníka.

Bojujete aj vy doma s palčekom v pusinke? Podarilo sa vám odnaučiť vaše dieťa od tohto zlozvyku? Malo u vás cmúľanie palca následky? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami vo WIKI a pomôžte ostatným mamičkám v neľahkom boji.

#materstvo #cmulanie_palca #predkus #zlozvyk #zdravie #zavislost