Nepatrím k cyklofanatikom a predstava stredne strmého kopca sa u mňa už preventívne prejaví zvýšením tepom, ale napriek tomu som sa rozhodla obstarať si sedačku pre nášho drobca.

Keď som si hodila kľúčové slovo do vyhľadávača, cítila som sa ako rozmrazená po 20 rokoch. Moje predstavy o nizučkej sedačke podobnej tej, v ktorej sme sa krútili na reťazovke na kolotočoch pripnutej o kormán, sa rozplynuli ako keď fúknete do odkvitnutej púpavy. A teda, na čo všetko pri výbere prihliadať?
Vozík vs. cyklosedačka
Ak napíšem, že máte tri možnosti, ako prepravovať svoju ratolesť na bicykli klamať nebudem, no trošku zavádzať. Typy prepravy sú skutočne tri - sedačka vpredu pred riadidlami, vzadu nad zadným kolesom a treťou je tzv. cyklovozík alebo príves za bicykel, no aj medzi nimi je skutočne kvantum modelov, ktoré sa viac či menej odlišujú.
Cyklovozík môžete využiť aj pre malé bábätká, ak sú vybavené novorodeneckou vložkou. Dieťa má dostatok priestoru, je pripútané pásmi a cez okienka, chránené pred hmyzom, slnkom, vetrom, prachom, dažďom a všetkými možnými aj nemožnými poveternostnými podmienkami, pozoruje svet. Niektoré vozíky vďaka špeciálnej rukoväti môžu poslúžiť aj ako kočík, keď bicykel odstavíte. Nevýhodou je ich obstarávacie cena. Nové sa pohybujú najlacnejšie cca od 125 Eur.
Samozrejmosťou musia byť reflexné prvky, vlajočka aj zadné osvetlenie, aby bol vozík dostatočne viditeľný, hlavne pre motoristov. Brzdy musia byť v stopercentnom stave, brzdná dráha s vozíkom je pre vyššiu váhu súpravy dlhšia. Treba sa s ním naučiť jazdiť, dostatočne nadchádzať. Nabehnutie na obyčajný obrubník by mohlo vozík prevrátiť.
Vozík je určený prevažne na skutočné cyklotúry na cyklotrasy. Do mesta na trh po zeleninu kľučkovať medzi čoraz drzejšími šoférmi je hardcore aj so sedačkou, nie to ešte s vozíkom za zadkom. Dieťa príliš blízko kolies a výfukov je pre mňa príliš strašidelná predstava. Je potrebné si uvedomiť aké „výlety“ plánujete podniknúť, ako často budete jazdiť, ako staré je dieťa a koľko váži.
Sedačka v porovnaní s vozíkom nechráni dieťa pred poveternostnými podmienkami, je v nej určite menší komfort, no malý pasažier má lepší výhľad. Vo vozíku je príliš nízko, taktiež s ním nemôžete komunikovať. So sedačkou sa lepšie brzdí, manévruje a predovšetkým udržuje kontakt s dieťaťom.
Cyklosedačka dopredu alebo dozadu?
V našich detských časoch buď sedelo dieťa v sedačke vpredu, nohami sem tam zakopávalo do výpletu v kolese a rodič mal čo robiť, aby ich aj s ratolesťou nezdobila cestná lišaj; alebo väčšie deti sa jednoducho vozili vzadu na nosiči a povinne museli držať nohy dohora vystreté a rozkročené, aby neskončili v kolese.
Dnes sú časy iné. Samozrejmosťou sedačiek, či predných, či zadných, sú bezpečnostné pásy, stupienky na nohy s upínaním na, chrbtovou opierkou s polstrovaním a inými vymoženosťami.
Základným kritériom, na základe ktorého sa rozhodnete pre vpredu alebo vzadu osadenú sedačku, je váha vašej ratolesti. Predné sedačky sú určené do 15 kg a zadné do 22 kg.
Druhým kritériom je bezpečnosť. Aj keď tá je vždy diskustabilná, všetko závisí od konkrétnej situácie. Všeobecne sa však zadné sedačky považujú za bezpečnejšie. Pri kolízii vo väčšine prípadov padá jazdec dopredu a dieťa nemá ochránenú krčnú chrbticu.
Predné sedačky majú nižšiu chrbtovú opierku, posed teda nie je natoľko pohodlný ako v zadnej. Sú menšie, no aj napriek tomu pri riadení rodičovi čiastočne prekážajú. Treba počítať s tým, že stupienky na nohy mierne zavadzajú pri otáčaní riadítok, šliapať do pedálov treba obkročmo a ak nedajbože disponuje otecko pivným pupkom alebo mamička ešte nejakým kilečkom od pôrodu, môže im sedačka tlačiť do brucha.
Predná sedačka umožňuje lepší kontakt s dieťaťom, ktoré má aj perfektný výhľad. No druhou stranou mince je, že nie je chránené pred muškami, vetrom, prachom a pod. Existujú aj sedačky s predným štítom, no drvivá väčšina štit nemá. Tak isto ak dieťa zaspí, nemá si kde oprieť hlavu. Na trhu je aj model s polstrovaným pultíkom, o ktoré si môže dieťa oprieť hlavu, ak si chce hodiť šlofíka, opäť je to však ojedinelý jav a väčšina sedačiek túto možnosť nemá.
Predná sedačka sa upevňuje buď pod riadítka alebo konzolou pod sedačku. Zadná sedačka sa upevňuje nad zadné koleso alebo na nosič. Výhodou zadnej sedačky je dostatočný „životný“ priestor pre riadenie, nevýhodou vysoká váha na zadnom kolese, ktorá by mohla byť problém pri väčších stupákoch do kopca.
Je toho dosť, však? A to stále nekončíme. Ešte si musíte vybrať, či chcete sedačku polohovateľnú a samonosnú.
Samonosné sedačky pružia a tak dieťa nie je vytrasené, prihliadajúc na naše „krásne rovné slovenské cesty“. Sedačka sa pripevní jednoducho pomocou držiaku. Super tip je, že si môžete dokúpiť ešte jeden a sedačky tak rýchlo „prehodiť“ s bicykla na bicykel v priebehu chvíľky.
Ak premýšľate, či si priplatiť za polohovateľnú sedačku, opäť zvážte, kade, koľko a ako dlho budete bicyklom jazdiť. Po ceste do obchodu pre pečivo to zvládnete aj v obyčajnej. Ak však plánujte dlhé výlety, možnosť poľahnúť dieťa oceníte. Drobec sa v sedačke pohupuje, to ho uspáva a po chvíli je viac ako pravdepodobné, že zaspí. Sedačku jednoducho zakloníte dozadu a dieťa neprepadáva.
Teóriu by sme mali "zmáknutú" a aj keď ste si v tejto chvíle ujasnili čo presne chcete, posledné slovo bude mať vaše dieťa. Ono rozhodne, čo sa mu páči. Preto je najlepšie vždy skúsiť do sedačky vašu ratolesť posadiť. Ak by ste mali možnosť sa previezť, uvidíte, ako bude v ktorej reagovať a ako sa vám s ňou bude jazdiť.
P.S.: Nezabudnite na prilbu!!!
Akú sedačku či cyklovozík používate vy? Každú novú skúsenosť pridanú do WIKI odmením srdiečkom. Stačí kliknúť sem. Pomôžte mamičkám pri výbere vašou recenziou. Teším sa na odpovede.



presne toto sme riešili asi pred mesiacom, nakoniec sme kúpili obyčajnú dopredu, malý má super výhlad a to je pre neho podstatné, inak by tam asi moc sedieť nechcel. Takto len zbadá bicykel (aj hocijaký na ulici) a už by chcel na neho liezt. Velmi rád sa vozí, aj ked mi to využívame iba po dedine