Je večer. Malá sa už štvrtý raz pokakala. Začína plakať. Nie zlostne, ale boľavo. Žeby zúbky? Okúpem ju, ponatieram a aj napriek jej protestom odmeriam teplotu. 37,3. Šípim ťažšiu noc.
Po bežných kúpacích rituáloch a večeri ju ukladám doprostred manželskej postele, priviniem si ju a nosmi opreté k sebe si vychutnávame túto spoločnú chvíľku. Je nepokojná, no zaspí rýchlo.
S ťažobou vyliezam z perín, preložím ju do postieľky, prikryjem paplónikom a ešte chvíľku pozorujem spomedzi tyčiek na postieľke. Vidina povinností ma v duchu kope do zadku a vraví - zdvíhaj sa, robota stojí!
Handsfree v ušiach, žehlička v ruke a manžel „na dráte“. Kecáme, ako vždy, ako sme sa mali, čo nové doma, čo jeho Bambuľka. Vtom plač. Myslela som, že sme ju zobudili. V duchu si nadávam, že som mala rozprávať tichšie. Jemne otváram dvere do spálne, beriem ju do náručia a snažím sa utíšiť. Väčšinou ju stačí pohladkať, pomojkať a je dobre. Dnes plač neutícha, stupňuje sa. Manžela nepočujem, on počuje len nárek.
Rozhovor musí ísť bokom, snažím sa utíšiť malú. Nedarí sa. Och, tie zuby sú až také potvory?! Plače stále. Trvá to dlho, možno hodinu, možno dve. Prechádzam sa v náručí s ročným dieťaťom a snažím sa ju utíšiť, pomôcť, uľaviť jej. Zrazu cítim, že je pokakaná opäť. A v tom plač ustal. Hm, to zuby nebudú. Vysilená s oroseným čielkom zaspáva v mojej náruči. V noci sa budí na mliečko. Dostáva namiesto toho nemliečnu kašu do fľaše s ryžovým odvarom. Ten istý scenár, ten istý plač, ktorý sa končí opäť pokakaním.
Na druhý deň nás lekárka vyzbrojila liekmi proti hnačke, probiotikami a minerálnym nápojom proti dehydratácii. Diéta naordinovaná, už len aby to dieťa chcelo jesť. Výsledky výteru budú až v pondelok. Jasné, že všetky deti musia ochorieť v piatok! Tým menej poslušným rodičom niekedy aj v piatok v noci, alebo v sobotu ráno. Aby náhodou neobišli pohotovosť.
Víkendové menu: sucháre, varená mrkva, zemiaky a ryža. Zo suchárov robila tými svojimi štyrmi zubami strúhanku, ale v bruchu toho moc nezostalo. Bolesti diétou trošku ustali. Ale stále bola nesvoja. Ledva som čakala na výsledky z výterov. V pondelok mi sestrička oznamuje, že je všetko v poriadku. Nechápem, ale teším sa. Možno len nejaká viróza. Pokračujeme v naordinovanej liečbe a stále sa trápime. V utorok ráno mi zvoní telefón, na displeji svieti meno pediatričky.
„Dobrý deň, je mi ľúto, ale prišli ďalšie výsledky z labákov a kultivácia preukázala prítomnosť Campylobaktera. Príďte s malou pre antibiotiká.“
'Bože to moje dieťa musí mať všetko', pomyslím si, kým som si zase neprečítala, čo to je za „zvieratko“ v tom malom brušku. Zdrojom nákazy je hlavne kontaminovaná potrava. Ochorenie vzniká pri nedodržaní základných hygienických zásad a porušení správnych postupov pri príprave jedál. No ty brďo, hanba na tri zimy!
Baktéria z umytého kuraťa
Pamätám si, ako približne pred tromi rokmi v telke často opakovali reportáže, ako sa nesmie kura pred prípravou umývať. Môže byť infikované baktériami, ktoré sa teplom zničia, ale vodou môžu zaneplešiť celý dres, linku... Vtedy som sa pousmiala. Vždy sme kura umývali, to čo sú za novoty?
No uvedomila som si, že kedysi bolo kura kuraťom a nie biologickou zbraňou. Antibiotiká jej zabrali rýchlo. Po týždni sme absolvovali pre istotu ešte tri kontrolné výtery. Boli negatívne a lekárka vyniesla ortieľ, že malá je zdravá.
Moje podvedomie pomaly zatláčalo trampoty do úzadia, no príprava jedla pripomínala skôr operačný zákrok a kuchyňa chirurgickú sálu. Niežeby sme predtým nedodržiavali čistotu pri varení, no niektoré prehrešky pravdepodobne zapríčinili to, že si tým malá musela prejsť. Vyčítala som si to, no nevedela som nájsť odpoveď, kde som spravila chybu.
Výzva z epidemiológie
Po týždni mi zvoní pri dverách poštár. Prehodím na seba vlniak, ktorý visel poruke na vešiaku a utekám k bránke. Vyhýbam sa pomedzi husté dažďové kvapky a podpisujem prevzatie. Rukou napísaná adresa prezrádzala náhlivosť odosielateľa. Pozriem do horného ľavého rohu a zrýchli sa mi tep, dych sa prerýva hlbšie v hrudi a roztriasli sa mi ruky. Regionálny úrad nad zdravotnou starostlivosťou - oddelenie epidemiológie. Poslali mi výzvu na rozhovor kvôli infekčnému ochoreniu dcérky.
Očami hltám každé slovo a na čelo mi vystupuje studený pot. Kontaktovať nás môžete aj telefonicky v dňoch tých a tých, od – do. Pozerám na hodinky. O 5 minút 12. Aké príznačné. Ešte 5 minút by mali byť k dispozícii. Vytáčam číslo. Na druhej strane sa ozve milá pani, ktorá sa so mnou rozpráva ako s rovnocenným partnerom, ako s vystrašenou mamou, nie ako mentor, ktorý má karhať.
Pýtala sa ma základné otázky, čo malá papá, ako prebieha príprava, čo jedla približne desať dní pred prejavením príznakov. Rozprávali sme sa asi pol hodiny. Potrebovali vylúčiť možnosť epidémie. K tomu, z čoho to dostala, sme jednoznačne nedospeli. Ako pravdepodobný zdroj nákazy označila polievku, v ktorej som rozšprúdlovala vajíčko. Vraj to nie je dostatočná tepelná príprava pre rok aj dačo staré dieťa. Ak je vajíčko infikované, tak sa baktéria zabije po 20 minútach tepelnej úpravy pri 70 stupňoch Celzia. Žiadne praženice, žiadne cestoviny na vajíčku, žiadne vajíčkom zahustené polievky.
Dostala som poučenie, že musím mať dosky, nože, misky zvlášť na mäso, zvlášť na ostatné potraviny. Všetko po použití vydezinfikovať. Ak umyjem riady po príprave mäsa so špongiou, musím ju odhodiť, pretože ak bola potravina kontaminovaná, baktérie sú už v nej.
Kuracia baktéria
Aj napriek množstvu hygienických predpisov sú campylobaktery súčasťou mäsa, ktoré si bežne kúpite u svojho mäsiara. Najčastejším zdrojom je surová kuracinka. Najviac sa im páči v zabalenom mäsku. Najdôležitejšia je prevencia a tak pristupujte ku každému mäsu, ako k infikovanému:
1. Mäso vždy pripravujte oddelene od ostatných surovín.
2. Pomôcky treba poumývať, rovnako aj pracovnú dosku, kde sa mäso pripravovalo. Stačí kvapka krvi a campylobaktérie sú udomácnené.
3. Dokonalá hygiena drezu musí byť samozrejmosť. Baktérie prežijú aj na nerezovom dreze, batérii, špongii.
4. Po manipulácii s mäsom dodržujte dokonalú hygienu rúk.
Možno si poviete, že veď to všetko dodržiavam. Čo tu straší táto baba. No, aj ja som dodržiavala. A predsa. Ako ma upokojila pani z oddelenia epidemiológie: „Stáva sa aj v lepších rodinách...“. No opatrnosti nikdy nie je dosť.
Hnačku môže sposobiť campylobakter
Campylobakter je riadna potvora. A tak nepodceňujte žiadne hnačky, diagnózu musí určiť lekár. Prvé problémy sa objavia väčšinou do týždňa od skonzumovania infikovanej potravy. Spočiatku môžu byť menšie žalúdočné problémy, neskôr sú to však prudké hnačky, kŕče, bolesti hlavy, svalov a môže sa objaviť zvracanie. Ako u všetkých hnačiek je najnebezpečnejšia dehydratácia. V stolici sa môžu vyskytovať aj hlieny či krv.
Niekto môže prekonať infekciu bez povšimnutia, no u malých detí, alebo ľudí so slabou imunitou môže byť toto ochorenie veľmi nebezpečné. Viac si môžete prečítať vo WIKI. Stačí kliknúť sem. A samozrejme, čakáme na vaše osobné skúsenosti s touto pliagou. Za každú skúsenosť pošlem srdiečko.
Tak ako pises....my sme ho tiez mali....hrozne to bolo...mala zvracala, dehydrovana bola,krv v stolici...isli sme lekarke, zobrala nam vyter.....rano som nestihla ani pediatricke volat ohladom vysledkov a hygiena uz bola predo dvermi...som myslela, ze z noh spadnem....v hlave sa mi prebiehli hrozostrasne veci, akoze uz lezime na infekcnom.....ale chvalabohu nic strasne len nas upozornila a poucila.... ale antibiotika nam povedala ze su zbytocne....musela to z tela jednoducho dostat von....a preslo to aj bez antibiotik...nespominam si co sme brali ale urcite ptobiotika,smecta a nejaky roztok na dehydrataciu...a samozrejme dieta