nelinkabublinka
2. jún 2016
2757 

Víš, jaké je slnko sviňa, víš, jaké sú tam díry?

Na tento výrok klasika z filmu Dedičství, aneb... som si spomenula, keď som brázdila internet a hľadala nejaké tie info o opaľovacích krémoch. Časy keď nám stačil Nubian 2ka sú asi nenávratne v čudu a ak si myslíte, že čím vyššie hodnoty SPF, UVA či UVB filtrov sú zárukou bezpečného opaľovania, tak to platí asi ako čím viac prúžkov, tým viac adidas. Ako teda zvládnuť leto a celý ten manažment opaľovania vs. schovávania?

Je všeobecne známe, že pobyt na slniečku prospieva nášmu zdraviu. Naše telo získava vzácny vitamín D. Sama som netušila, že nato, aby som ho získala, sa nestačí ukázať slniečku hocikedy mám čas. Ale pekne po poriadku, k tomu sa ešte len dostaneme.

Na začiatok by bolo fajn pochopiť, aký je rozdiel medzi UVA a UVB lúčmi. UVB lúče, ktoré sú najsilnejšie počas poludnia môžu za to, že sa spálite. Vďaka UVA sa opálite. Stimulujú totiž tvorbu melanínu, ktorý má za následok to, že z dovolenky idete ako čokoládka.

A teraz to trošku zamotáme. Ak si myslíte, že UVB sú teda tie zlé, a UVA sú tie dobré lúče, je to viac menej naopak. Aj keď rozdelenie na zlé a dobré nie je úplne na mieste. UVA lúče sú tie nežiadúce, pretože áno, vďaka nim sme síce opálení, no zvyšujú tvorbu voľných radikálov v tele, urýchľujú starnutie pokožky a zvyšujú riziko rakoviny kože. D vitamín sa tvorí vďaka stimulácii UVB lúčov. Aj to však za konkrétnych podmienok, ako som už načrtla.

Slnečné žiarenie je zložené asi z 1500 vlnových dĺžok. Žiarenie prechádza cez atmosféru, ktorá pôsobí ako filter. UVB lúče, vďaka ktorým získavame spomínané Déčko, dokážu preniknúť cez našu atmosféru iba vtedy, ak je Slnko vo vyššom uhle ako 50 stupňov nad horizontom. Keď je Slnko nižšie, ozónová vrstva odráža UVB lúče a prejdú ňou len dlhšie UVA lúče. Opálite sa, no Déčko nezískate. Pokiaľ sa už opaľujte, mali by ste chcieť, aby vaša pokožka absorbovala naraz aj UVA aj UVB lúče. To sa deje len okolo poludnia, kedy vám každý radí slnku sa vyhýbať. Ak teda dodržiavate všade propagované zásady „bezpečného“ opaľovania a slnku sa medzi 11 a 15.hod vyhýbate, Déčko nezískate.

Samozrejme v čase okolo obeda by ste mali byť na slnku tak dlho, aby ste sa nespálili. Čo záleží na type vašej pokožky. Čím je tmavšia, tým dlhšie musíte zostať na slnku, aby ste absorbovali dostatok vitamínu D. Týmto samozrejme nechcem povedať, že UVB žiarenie je úplne bezpečné a máte sa mu vystavovať nadmerne v obedňajších hodinách. Aj tento typ žiarenia je v nadmernom množstve nebezpečný, preto sa mu vystavujte len tak dlho, aby ste prijali dostatok vitamínu D. U ľudí so svetlým typom pokožky to je asi 15 až 30 minút denne.

Čo tým chcel básnik povedať? Že pobyt na slniečku je zdravý. Zdravý preto, lebo získavame vitamín D. Ten naše telo vie prijať len za konkrétnych podmienok. Každé iné opaľovanie úžitok nemá (okrem opálenej pokožky) a nie je ani zdraviu prospešné.

A ako je to s tými uhlami? Vezmime si napríklad Nitru. Na nový rok dosiahne slniečko nad Nitrou najvyšší uhol nad horizontom už okolo pol 12. No ten uhol je len 18,7 stupňa. Čo ani zďaleka nestačí na to, aby UVB lúče prenikli cez atmosféru, pôsobili na našu pokožku a nadopovali nás potrebným Déčkom. Prvý krát v roku dosiahne slniečko potrebných 50 stupňov až 11. apríla približne pol hodinku pred dvanástou. Ak si chcete zistiť, ako je to u vás, návod nájdete v tomto videu: https://www.youtube.com/watch?v=WvuGLi317fI

Ak by sme hľadeli iba na zdraviu prospešný aspekt opaľovania, tak by nám stačilo byť zo 20 minút na slniečku na obed a máme svoju zdravotnú dávku za sebou.

My sa v lete však na slniečku pohybujeme častejšie. Veď chodíme na dovolenky, výlety. Nemusíme ležať na pláži a sledovať si správny uhol opálenia ľavej pazuchy. Priškvarí nás aj v ZOO v Bojniciach. Každý prirodzene siaha po opaľovacích krémoch.

V poslednej dobe sa čoraz viac diskutuje o tom, či neprinášajú viac škody ako úžitku. V čom spočívajú najväčšie výhrady?

Opaľovacie krémy mnohý považujú za nebezpečné kvôli ich toxicite. Sú hormonálne narušitele, ktoré prechádzajú cez pokožku do krvi. Pri výskume sa našli zvyšky najčastejši používaného UV filtra Oxybenzone v moči (96% respondentov v USA) ale aj v materskom mlieku (85% respondentiek vo Švajčiarsku).

Oxybenzone - preniká do pokožky a spôsobuje zvýšenie citlivosti pokožky na slnko a následne zvýšenú produkciu voľných radikálov. Môže spôsobiť alergickú reakciu. Niektorí odborníci tvrdia, že táto zložka spôsobuje hormonálnu nerovnováhu a poškodzuje bunky, čo môže prispievať k vzniku rakoviny. Iní tvrdia, že táto zložka je bezpečná.

Hlavná zložka opaľovacích krémov, ktorá chráni pred UVB žiarením, je octyl methoxycinnamate, ktorý sa nachádza až v 90% opaľovacích krémov. Táto látka má tiež schopnosť už v malých dávkach zabiť bunky u myší, takže by ste mali hľadať niečo lepšie. Okrem iného narušuje hormonálny systém a slnečné žiarenie znižuje jeho účinnosť.

Ďalší problém spočíva v samotnej podstate krémov – opáliť sa a nespáliť. Väčšina krémov obsahuje filtre, ktoré odrážajú na prvý pohľad nežiadúce UVB lúče, aby nás nespálilo, ale nechráni pred UVA lúčmi, aby nás opálilo. Ktoré sú však rovnako nebezpečné, a môžu spôsobovať rakovinu. Tým, že krém „vychytá“ všetky UVB lúče, nezískame Déčko, ktoré okrem iného aj proti rakovine chráni.

Do akej miery vás opaľovací krém chráni pred UVB lúčmi zistíte veľmi jednoducho. Čím vyšší SPF faktor opaľovací krém má, tým viac blokuje UVB lúče. Opaľovacie krémy s SPF 15 blokujú 93% UVB lúčov, SPF 30 chráni pred 97%, SPF 50 pred 98% a SPF 100 pred 99% UVB lúčov. Takže používaním opaľovacích krémov s UVB filtrami prídete takmer o všetok vitamín D, ktorý by ste mohli získať.

Aj výrobcovia krémov reagujú na výskum a keďže sa v posledných rokoch zistilo viac aj o škodlivosti UVA žiarenia, začali do svojich výrobkov pridávať aj ochranu pred UVA žiarením. Tá je však nedostatočne vyvážená s ochranou pred UVB lúčmi. UVAčko má dva vlnové rozsahy - UVA1 a UVA2. Väčšina krémov obsahuje filtre, ktoré ochraňujú len pred jedným z nich.

Jedným z UVA filtrov je avobenzon, ktorý je však vo väčších dávkach toxický. Považuje sa za bezpečnejší ako oxybenzone. Slnečné lúče môžu spôsobiť rozloženie tejto látky a zníženie jej účinnosti. Na podporu stálosti sa zvyknú pridávať ďalšie chemické látky.

Za spomenutie stoja aj tieto látky, ktorým by ste sa mali v opaľovacích krémoch vyhýbať:

Homosalate – môže spôsobovať miernu hormonálnu nerovnováhu a rozkladá sa do škodlivých podzložiek. Môže zhoršiť už existujúce kožné problémy ako sú napríklad akné, ekzém, či psoriáza.

Octocrylene – ak máte citlivú pleť, môže spôsobiť alergické reakcie.

Octinoxate (Ethylhexyl Methoxycinnamate) – slnečné žiarenie znižuje jeho účinnosť. Narušuje endokrinný systém.

PABA – môže spôsobiť alergické reakcie a zvyšuje citlivosť na slnečné žiarenie.

Vitamín A (retinyl palmitate) – vitamín A je pokožke prospešný antioxidant, nakoľko bojuje proti jej starnutiu. Avšak vyhýbajte sa kombinácii tohto vitamínu a slnečných lúčov, nakoľko táto kombinácia môže urýchliť vznik nádorov.

Syntetické vône – môžu podráždiť pokožku, najmä ak ju máte citlivú. Výrobcovia nie sú povinní uverejňovať ich zloženie, takže sa za nimi môžu schovávať nebezpečné a karcinogénne chemikálie. Vyberajte preto krémy len s obsahom esenciálnych olejov, ideálne však bez vône.

Za bezpečnú zložku krémov sa považuje zinc oxide (oxid zinočnatý) a titanium dioxide (oxid titaničitý). Tieto prírodné minerály sú používané ako prirodzené ochrany pred slnečným žiarením. Titanium dioxide chráni pred UVB a UVA2 žiarením a zinc oxide účinne filtruje UVB, UVA1 a UVA2. Keď som sa dostala k tejto časti, tak som sa potešila, že konečne niečo, čo ma nezabije pomaly hneď pri čítaní cez monitor. Nie to ešte pri natretí na pokožku. No aj tu platí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. V minulosti vznikli obavy o bezpečnosti zinc oxidu a titanium dioxidu, pretože niekoľko vedeckých štúdií preukázalo, že nano-častice môžu poškodiť žijúce bunky a orgány. Štúdie vraj preukázali, že tieto látky neprenikajú cez pokožku. Vedci zistili (dúfam, že tí americkí 😉 ), že menej než 0,01 percenta zinku preniklo do krvného obehu. Vedcom sa vraj teda zdá, že zinc oxide by nemal preniknúť cez pokožku do krvného obehu. Ich nevýhodou je ich roztierateľnosť a hrubý biely film, ktorý zanechávajú.

Čo by sme vraj mali hľadať ešte v opaľovacích krémoch?

Astaxantín je veľmi účinná ochrana pred spálením 

Slnečnicový olej a vosk – olej zvlhčuje pokožku a obsahuje vitamíny A, D a E. Vosk pomáha opaľovaciemu krému byť vode odolný bez použitia ropných produktov 

Lecitín – dobre viaže vodu a má široké použitie v kozmetike a potravinách ako emulgátor

Kokosový olej – veľmi účinne zvlhčuje a zjemňuje pokožku 

Glycerín – zvlhčuje pokožku 

Jojobový olej – zvlhčuje a zlepšuje stav pokožky 

Tocopheryl acetate (vitamín E) – prírodná forma vitamínu E, ktorý slúži aj ako prírodný

konzervant 

Bambucké maslo – slúži ako emulgátor a zahusťovadlo, ale tiež zvlhčuje pokožku 

Olej z eukalyptu – pomáha vstrebávať iné oleje a v kombinácii s nimi môže byť sám vstrebaný cez pokožku, vďaka čomu podporuje zvlhčovanie pokožky 

Aloe vera gél – obsahuje viac ako 130 aktívnych zložiek a 34 aminokyselín. Je veľký ochranca pred spálením 

Extrakt zo zeleného čaju – obsahuje množstvo antioxidantov, čím chráni pokožku pred spálením 

Extrakt z granátového jablka – obsahuje vitamíny a antioxidanty a spolu s nimi aj 3 typy polyfenolov – taníny, antokyaníny a kyselinu elagovú

Olej zo semien malín – zdroj antioxidantu vitamínu E, ktorý zlepšuje stav pokožky 

Včelí vosk – slúži ako zahusťovadlo a dodáva krému odolnosť voči vode

Čo sme sa teda vlastne dozvedeli? Že slniečko je potvora. Déčko, ktoré nám „dáva“ získame len keď budeme na slnku okolo obeda. Max však 15-30 min, podľa fototypu pokožky a mali by sme mať odkrytých 40% tela. Určite netrávte obedňajšie hodiny opaľovaním. Či s krémom, či bez. Pred slnkom sa okrem tých pár prospešných minút musíme chrániť. Na to slúžia opaľovacie krémy. Tie sú mnohé poriadne jedovatý koktejl a mali by sme sa trošku zaujímať o ich zloženie. Pred slnkom sa dá chrániť aj inak, ako krémom, napríklad aj vhodným oblečením.

Pozor deti do 6 mesiacov držte v tieni. Ich telo nie je chránené melanínom a ten mix toxínov mu naozaj nie je potrebný.

Aký je váš vzťah k opaľovaniu? Radi si poležíte na slniečku? Beriete podobné texty ako zbytočné plašenie, alebo sa zamýšľate nad bezpečnosťou či už opaľovania alebo krémov. Podeľte sa so svojou osobnou skúsenosťou vo WIKI. Stačí kliknúť sem. A ja vás odmením srdiečkom.

to je síce všetko pekné, že by malo byť všetko prírodné, ale ja menej ako 50-ku nepoužívam, raz som v lete nesttihla natrieť a domov som sa vrátila s bordovými lícami, na tvári mám pleť veľmi citlivú, na tele nie, tam opaľovací nepoužívam, ale opaľovanie ani nevyhľadávam, slnko ma chytí do hneda len čo chodím v lete do mesta, pred dvomi rokmi som sa celé leto na tele natierala kokosovým, pokožka síce bola vláčna, ale pôsobením slnka mne ten kokosový smrdí

2. jún 2016

super článok, ďakujem za perfektné zhrnutie všetkých potrebných info...

2. jún 2016

No dospela som zas a opäť k starému overenému "VŠETKO S MIEROU"

2. jún 2016

A mne konečne niekto vysvetlil, prečo mi opaľovacie krémy nerobia dobre a nech som skúsila akýkoľvek, po každom jednom som ostala komplet s červenými, šupinatými a svrbiacimi fľakmi a opaľovák som zo seba musela ihneď zmyť. To isté aj môj synátor - tak ani ja a ani moje deti opaľováky absolútne nepoužívame, jediné čím sa ako tak natriem a to aj na dovolenke pri mori - je obyčajná nechtíková indulona.

2. jún 2016

Malej davam laveru 30 na fyzikalnej, teda mineralnej baze.

7. jún 2016

Začni písať komentár...

Odošli