po prvej triede... pýtal sa sám a zvládol v pohode 🙂

10 dni je za mna prilis dlho.

ja viem že školu v prírode sme mali už v škôlke a dlhé prázdniny u babky mala skôr ako nastúpila do škôlky. Myslím že ak budú dve tak to zvládnu <3

Obe deti boli uz v skolke v prirode (predskolska trieda) a po prvej triede v tabore-na tyzden, pri konoch.

dlho 10 dni... aj nasa bola hrdinka a po 3 dnoch uz chcela ista domov... tiez mala asi tak ako tvoja... ale tak ma tam zase sestru a kamosky tak hadam to daju

Tiež sa bojím tých 10 dní. Svedomito sa pripravuje 😀 Sama si umýva vlasy, sama sa fénuje, aby všetko vedela 😀 A tvrdí, že ani nemusí byť so staršou v chatke. No uvidíme.

Nas isiel ako 7 rocny na tyzden. Prezil to tam so smutkom a odvtedy uz ani za svet. A pritom nebola chyba v tabore, mal tam aj znamych.

Po 1. rocniku isiel syn na 10 dni do tabora. Za mojho detstva to bolo uplne normalne, ze sme v lete chodili na 2 tyzdne do taborov, odkedy sme boli skolaci. Existovali vyslovene “zavodne” tabory, pre zamestnancov velkych fabrik, aby rodicia nemali problem, kde nechaju deti cez prazdniny. Nikto sa svojch deti nepytal, ci tam chcu ist. Bralo sa to ako samozrejmost. Denne tabory vtedy ani neexistovali. Casto sa zamyslam, kolko veci moja generacia normalne zvladala a dnes sa to zda rodicom cudne / zle/ nezvladnutelne. Potom su deti coraz precitlivenejsie, ked su chovane v bavlnke a robia len to, co oni chcu, co sa im paci

@adelusha ano, ja som tak tiez bola ako prvacka na 3 tyzdne v zavodnom tabore. Rodicia chodili cez vikend na navstevy. Ale pamatam si, ze som tam plakala. Teraz na to sice uz v pohode spominam, ale je to ako kedysi, ked chlapi chodili na vojnu na 2 roky. Tiez by si to uz teraz nevybrali dobrovolne a pritom maju kopu spomienok.

Zvládne ako nič🙂)), to maminka bude "nezvladat" 🙂

@adelusha nechovam moju ako v bavlnke, v tom veku si vedela umyt vlasy, osprchovat sa ale je citlivejsia a nevedela este tak reagovat na nieco co jej od druhych nebolo prijemne a nebola typ "dievca nebojacne"... takze my sme to mali takto, a preto si aj poplakala a tesila sa cim skor domov

@nelinkabublinka v 5 rokoch… prve slova po navrate boli “mami chod mi to zaplatit hned aj na buduci rok” 😅

@diamont00 samozrejme ze je to scasti individualne. Su aj deti, ktore su introverti, nechcu byt v chatke s dalsimi cuzdimi 3-4 detmi, tazko nadvazuju priatelstva alebo nieco ine im tam prekaza. Ale poznam aj vela rodicov, ktori vobec nedaju svojim detom volnost / zodpovednost / samostatnost hoci deti by to zvladli

@sissy27 moj najmensi bol v takom veku, ale len v dennom tabore. Zavidel starsim, ze oni su v taboroch, tak som nasla taky pre male deti a isiel aj on. Potom bol este na dalsom turnuse v to iste leto a aj dalsi rok. Ako skolak uz druhykrat ide do pobytoveho, sam sa pytal. Pripominal mi uz od septembra, nech ho nezabudnem prihlasit 😀

V 5 rokoch z MS som bola cez leto na týždeň, aj fotky mam odtiaľ, pamätám si ze sme hrali takú hru ze kto hodí 6 na kocke veľkej papierovej môže ísť jest sladkosti a takto sme sa striedali, bolo nás tam asi 50 a sedeli sme v kruhu, ináč si nepamätám keby nemám fotky 😀

Od prvej triedy.13 ročný už chodí bežne aj do zahranicia

@adelusha Áno, určtie sa to kedysi tak neriešilo. 🙂

@adelusha Presne preto som si povedala, že keď tam chce ísť a túži po tom, nebudem jej v tom brániť. Už minulý rok bola s rovnakou partiou kamošov staršej sestry v dennom tanečnom tábore a zvládla to super. A nechcela som jej brániť kvôli mojej "upejpanosti".

môj išiel na pobytový ako 9-ročný s kamarátom, aby mu nebolo smutno a potom každý rok aj sám

dcéry 7 a 9 r...ale len na 5 dní

Môj priateľ robí roky vedúceho v kresťanskom eRko tábore,pred pár rokmi tam posúvali vek prijatia detí z 1. na 3. ročník ZŠ práve kvôli tomu, že menšie deti mávali večerné krízy, že chcú ísť domov... Ale keďže viacero táborov má ten vek mladší, tak niektoré deti to určite zvládajú. 🙂

V dobrom zavidim. Moja by mala ist na liecenie a strasne nechce ist. Vzdy sa rozplace, ked o tom hovorime. Pritom ma 10 rokov.

@kikuska_wedge moja bude mať 12 a nechce ani počuť o žiadnom tábore

@kikuska_wedge joj, ja som nikdy nechcela ist do tabora. Skola v prirode, lyziarsky, na prazdniny s hocikym hocikam v pohode ale do tabora za ziadnych okolnosti 😅 pritom som nebola nijako extra viazana na rodicov

@mona333
@sissy27 ved kebyze je to tabor, skola v prirode, tak ju ani nenutim. V skole prirode bola, pacilo sa jej tam, ale bola tam s bratom. Bola aj v nemocnici, tam som bola s nou a ak by musela ist znovu, povedala, ze by to uz v pohode zvladla aj sama. Ale o tom lieceni ani pocut. Uz to trva viac ako pol roka. Pri kazdej kontrole to riesime a ziadna zmena.

@kikuska_wedge a neda sa ist s nou aspon na 2-3 dni, kym sa zoznami s inymi detmi, personalom?

10 dni je dost dlho na tuto dobu, byvaju vacsinou 7dnove tabory. Za nasich cias (husakove deti) sa chodilo na 3turnusy po 18dni co si pamatam a taketo male deti chodili tiez. Zvladli sme to my, zvladne aj dcerka, neboj.

@nelinkabublinka ak ide z blízkymi mohla by to zvladnut

To je krasne, podporuj ju v samostatnosti 😍

@victoriab Ďakujem, dúfam, že nebudem banovať 😀

5,5 rocna zo skolky do skoly v prirode.Od mala chodila aj na tyzden-dva k starym rodicom na prazky,dodnes nema problem s tabormi ani nicim.Som za to stastna.

@lune bojím sa, že budeš mať pravdu 😀 ale bodaj by si mala pravdu, že to budem len ja ťažko niesť

@kikuska_wedge ja som chodila na liečenie s chrbticou na 6 týždňov a prvýkrát som bola ako 6-ročná. No možno aj preto prežívam ja toľko ten tábor, lebo vtedy tam deti fičali na vyvolávaní duchov, chodili nás strašiť cez balkón, lebo sa dalo preliezť, boli pospájané a len prepojené prepážkou, búchali a strašili nás. Vtedy som to niesla strašne zle...

@nelinkabublinka u naj je to komplikovane. Deti su adoptovane. My sme piata rodina v ktorej ziju. Maju z toho traumy. Syn 12r. sa pri zmene prostredia napr. dovolenka v noci pomocuje. Neznasaju zmenu prostredia. Neda sa s tym nic moc robit. Musi nastupit puberta a prirodzene osamostatnenie sa. Dovtedy ich k nicomu nenutim. Len to liecenie by som potrebovala spracovat. Este tomu davam nadej, ze sa odhodla.

@kikuska_wedge chápem, to bezpečie a pocit istoty, ktorá je v ich srdiečkach pre všetko prežité tak niečo krehké, že sa boja vystaviť sa riziku. Musí to byť veľmi ťažké aj pre ňu. Prekonať sa. Držím palce nech to príde, musia na to sami dozriet. Aj ja mam v najbližšej rodine jedno osvojené dievčatko, a úplne ti rozumiem