Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    10zabka
    27. júl 2017    Čítané 887x

    Deti a čas

    Od chvíle, ako budeš svoje dieťa držať v náručí, už nikdy nebudeš taká istá. Môžeš túžiť po človeku, akým si bola voľakedy, keď si mala čas a voľnosť a o nič si sa nemusela strachovať. Ako matka spoznáš únavu, akú si nikdy predtým nepoznala. Dni za dňami budú utekať a budú takmer navlas rovnaké. Plné kŕmenia a odgrgávania, vymieňania plienok a plaču. Výhier a prehier. Malých zdriemnutí... alebo aj žiadnych. Môže sa ti to všetko v prvých rokoch zdať ako nekonečný kolotoč, ale nezabudni, že pre všetko v živote existuje "poslednýkrát"... Príde čas, kedy budeš svoje dieťatko kŕmiť úplne poslednýkrát. Raz na tebe po ťažkom dni zaspí a ty ho odnesieš na rukách do postele naposledy. Jedného večera mu umyješ vo vani vlasy a okúpeš ho, ale od toho dňa to bude robiť samé. V jedno krásne popoludnie ho budeš niesť na svojich pleciach, potom ho zložíš a už nikdy viac ho nebudeš vládať takto niesť. Keď budete kráčať cez cestu, bude ťa vždy držať za ruku, no jedného dňa sa po tvojej ruke viac nenačiahne... V noci bude vkĺzať do tvojej postele, aby si ho pritúlila, ale zrazu to bude posledný krát, čo sa na to v noci zobudíš... V jedno ráno budete spievať „ Kukulienka, kde si bola“, a o chvíľu tú pieseň spolu nezopakujete nikdy viac. Pred školskou bránou ťa pobozká na rozlúčku a na ďalší deň ťa poprosí, aby mohlo kráčať do školy samé... Jedného dňa budeš čítať poslednú rozprávku na dobrú noc a utierať svojmu dieťatku poslednýkrát soplíky. Za okamih bude naposledy k tebe utekať s otvorenou náručou, ale nikdy viac to nezopakuje... Takže: ak žiješ v časoch, kedy sa to všetko deje, pamätaj si čo najživšie koľkokrát sa to stalo. Za okamih tieto chvíle pominú a ty si budeš želať, aby sa zopakovali ešte aspoň raz. Ešte aspoň poslednýkrát...