Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    10zabka zdieľala príspevok
    13. júl 2019    

    Choď pokojne za šťastím.
    Choď pokojne.
    Uprostred rozruchu a náhlenia.
    Spomeň si, aký mier môže byť v tichu.
    Pokiaľ je to možné, bez straty tváre vychádzaj so všetkými ľuďmi.
    Hovor svoju pravdu potichu a jasne.
    Aj ostatní majú svoj príbeh.
    Počúvaj ostatných, hoci sú obmedzení a nevedomí.
    Vyhýbaj sa hlučným a konfliktným osobám.
    Otrávia ti dušu.
    Ak sa budeš porovnávať s inými, môžeš sa stať domýšľavým.
    Pretože vždy sa nájdu ľudia menší alebo väčší ako ty.
    Raduj sa rovnako z toho, čo si dosiahol, ako aj zo svojich plánov.
    Udržuj záujem o svoj život.
    Buď opatrný vo svojich záležitostiach.
    Nerozprávaj každému všetko o sebe, pretože svet je plný podvodníkov.
    Buď sám sebou.
    A hlavne nepredstieraj city, ak tam nie sú a nestavaj sa cynicky k láske.
    Prijímam pokorne to, že starneš.
    A až príde čas, pôvabne odlož všetko, čo prináležalo mladosti.
    Rozvíjaj silu ducha, aby ťa mohla ochrániť pred nešťastím.
    Netráp sa predstavami.
    Mnoho obáv vzniká z únavy, z nudy a samoty.
    Buď na seba náročný, ale nie tvrdý.
    Si dieťaťom vesmíru, tak ako stromy a hviezdy.
    A nech už sú tvoje ciele v nekonečnom chaose života akékoľvek, udržuj pokoj.
    Aj keď sa ti zdá, že tento svet je nedokonalý, je hlavne krásny.
    Neboj sa.
    Choď pokojne za svojim šťastím.

    Josef Kořenek

    10zabka
    27. júl 2017    Čítané 952x

    Deti a čas

    Od chvíle, ako budeš svoje dieťa držať v náručí, už nikdy nebudeš taká istá. Môžeš túžiť po človeku, akým si bola voľakedy, keď si mala čas a voľnosť a o nič si sa nemusela strachovať. Ako matka spoznáš únavu, akú si nikdy predtým nepoznala. Dni za dňami budú utekať a budú takmer navlas rovnaké. Plné kŕmenia a odgrgávania, vymieňania plienok a plaču. Výhier a prehier. Malých zdriemnutí... alebo aj žiadnych. Môže sa ti to všetko v prvých rokoch zdať ako nekonečný kolotoč, ale nezabudni, že pre všetko v živote existuje "poslednýkrát"... Príde čas, kedy budeš svoje dieťatko kŕmiť úplne poslednýkrát. Raz na tebe po ťažkom dni zaspí a ty ho odnesieš na rukách do postele naposledy. Jedného večera mu umyješ vo vani vlasy a okúpeš ho, ale od toho dňa to bude robiť samé. V jedno krásne popoludnie ho budeš niesť na svojich pleciach, potom ho zložíš a už nikdy viac ho nebudeš vládať takto niesť. Keď budete kráčať cez cestu, bude ťa vždy držať za ruku, no jedného dňa sa po tvojej ruke viac nenačiahne... V noci bude vkĺzať do tvojej postele, aby si ho pritúlila, ale zrazu to bude posledný krát, čo sa na to v noci zobudíš... V jedno ráno budete spievať „ Kukulienka, kde si bola“, a o chvíľu tú pieseň spolu nezopakujete nikdy viac. Pred školskou bránou ťa pobozká na rozlúčku a na ďalší deň ťa poprosí, aby mohlo kráčať do školy samé... Jedného dňa budeš čítať poslednú rozprávku na dobrú noc a utierať svojmu dieťatku poslednýkrát soplíky. Za okamih bude naposledy k tebe utekať s otvorenou náručou, ale nikdy viac to nezopakuje... Takže: ak žiješ v časoch, kedy sa to všetko deje, pamätaj si čo najživšie koľkokrát sa to stalo. Za okamih tieto chvíle pominú a ty si budeš želať, aby sa zopakovali ešte aspoň raz. Ešte aspoň poslednýkrát...