Prednedávnom som si povedala, že by som chcela prinášať nejaký hodnotný obsah zo sveta športu, výživy, cvičenia a pod. Úprimne, trocha som nevedela, o čom písať, tak som sa začala pýtať ľudí okolo seba. Niektoré odpovede vás prekvapia a sú natoľko absurdné, že vám to začne dávať až zmysel. Na podnet mojej kamarátky vznikol tento článok, o ktorý by som sa rada podelila. 😀 Dúfam, že niektoré body aplikujete do svojho života pri dosahovaní cieľov.
https://nikafit.sk/blog/ako-nebyt-lenive-prasa
Autorka, ja som nepochopila tu "úžasnú časť" s pokusmi, ktoré boli vykonané na psoch.
@gerdusha V žiadnom prípade to nebolo myslené nijak pohoršujúco. Išlo o výňatok z konverzácie so známou, ktorá sa vyjadrila takto doslovne. Ja sama som toho názoru, že ľudia by takéto veci nemali o sebe hovoriť, pretože to, čo proklamujú, tak budú aj vnímaní. Z toho dôvodu som to vykreslila takouto hyperbolou. Je to však dobrý podnet k tomu, aby som zapracovala aj s eufenizmami, ktoré dokážu článok zjemniť. Dalo mi to nový uhol pohľadu, ďakujem. 🙂
@petruska19 Ide len o jeden z mnohých pokusov, ktoré boli vykonávané v laboratórnych podmienkach na zvieratách v 70.-tych rokoch 20. st. (Doteraz sa podobné pokusy robia, no nie takými drastickými metódami.) V článku som uviedla aj zdroj na štúdiu, kde sa rozoberá experiment na ľuďoch nesúci rovnakú myšlienku – pokiaľ sa človek bude spoliehať len na motiváciu, tak nemá vyhraté. Preto som článok viac-menej smerovala na nejaké tipy vybudovania si návykov. Pokiaľ ide o ten experiment na ľuďoch: Prvá skupina ľudí bola vystavovaná nepríjemnému zvuku, ktorý mohla zastaviť stisknutím tlačidla; Druhá skupina tiež bola vystavená nepríjemnému zvuku, ktorý však stisknutím tlačidla nezastavila; Tretia skupina nebola vystavená žiadnemu zvuku. Keď sa skončila prvá fáza experimentu, nasledovala druhá fáza: Umiestnenie ľudí zo skupín do miestnosti, kde bol pustený nepríjemný zvuk a oni ho mohli zastaviť stisknutím tlačidla. Prvá a tretia skupina reagovala pohotovo. Druhá skupina to však vzdala (stratená motivácia, resp. naučená bezmocnosť), pretože v prvej fáze experimentu mali negatívnu skúsenosť s nefungujúcim tlačidlom. Samozrejme, že nemôžeme porovnávať laboratórne myši s ľuďmi. Človek je omnoho komplexnejší tvor vystavený iným podnetom. Je to však veľmi zaujímavá téma z hľadiska pozitívnej psychológie, ktorou sa napr. zaoberá Petr Ludwig (autor knihy Konec prokrastinace). Okrem toho tá štúdia bola zaujímavá aj v tom, ako sa naučená bezmocnosť môže prejavovať v škole u dieťaťa, keď dosahuje určité študijné výsledky. Ja dúfam, že sa týmto budú psychológovia zaoberať podrobnejšie, lebo naučená bezmocnosť môže viesť k depresiám a cieľom psychológov je na základe takýchto experimentov a štúdií vymýšľať techniky, ktorými odvrátia (alebo aspoň zmiernia) dosahy týchto stavov.
Prečo zrovna lenivé prasa? Už nadpis ma odrádza, prepáč. Nedalo sa to trochu inak?