Hodnota človeka nie je v tom, čo urobil pre seba, ale pre iných

         V dnešnej uponáhľanej dobe málokto z nás, sa na chvíľu zastaví a rozmýšľa nad tým čo za sebou nechal.

      Ja sa v poslednej dobe zamýšľam nad tým, čo sa to vlastne okolo mňa deje. Kde sa stratila ľudskosť? Kde sa stratili časy kedy sa ľudia vedeli na druhých usmiať, len tak? Kde sa stratilo „ďakujem, prepáč, smiem a mrzí ma to“?.. Kedy sme naposledy objali svojich rodičov, brata, sestru, sesternicu, priateľa či priateľku a povedali sme ďakujem? .. Ďakujem za život, lásku, oporu? Prečo sa bránime otvoriť srdce pred druhými? Prečo nevieme pomáhať len tak? Pre vlastnú radosť a pre dobrý pocit? Prečo nás dnešná doba tlačí do kúta? .. Prečo my nie sme my? Prečo každý len hrabe a hrabe pre seba ?

      Sme len nejaká napodobenina, ktorá sa snaží v dnešnom svete, plnom predsudkov zabojovať, za svoje práva.  Hmm.....

      Ja sa chcem však poďakovať všetkým ľudom, tým výnimkám,  ktoré pre dobrý pocit pomáhajú. Ktorý aj z toho mála, či veľa čo majú, sú ochotný darovať.

     Ďakujem tým ľudom, ktorý menia môj názor na to, že svet nie je až tak zlé miesto.

                            Ďakujem za Vaše dobré srdiečka. 🙂  *Nicol*

                                                    „V duchu si predstavte, že

                                     ste už v cieli a s pevnou vierou sa držte tohto obrazu.“