Zdravím chcem sa podeliť o akoby som povedala skúsenosť alebo niečo také a zaujímalo by ma či to ma tak niekto podobne 🙂 Mám 18 rokov mám nevlastného ocka ( ja ho beriem ako vlastného ) s ktorým žijeme od mojich 9 rokov , zo začiatku som ho tak nebrala no náš vzťah sa veľmi upevnil a veľmi ho mám rada stará sa o mňa , vychováva a lepšieho ocka by som si nevedela predstaviť totiž … môj biologicky otec s nami čiastočne žil do mojich 7 rokov no vôbec sa o mňa nestaral ani si ho nepamätám z tej doby pretože mal čas na iné veci ako na dieťa a nikdy som ho ani otec nevolala . Ano sem tam sa stretneme ale neberiem ho ako otca iba ako človeka ktorého poznám nemám k nemu žiaden vzťah a nemám ho ani rada preto mi nevadí že svojho nevlastného ocka beriem ako pravého . Je niekto tiež v tejto situácii aký máte na to názor ? Nie je to trochu divne ?
Je to normalne
Otec nie je ten co splodi, ale ten co vychova... Preco by si mala.mat neviem aky super skvely vztah ku cloveku, ktoreho sotva poznas? Napr. moj vztah s mojim biologickym dedom bol absolutne formalny... Nehral sa so mnou, navsteva k nim bola povinna jazda a tam to koncilo... Zomrel, ked som mala 18. Brala som to ako fakt, nepohlo to so mnou... Ale s dedom z druhej strany, sme mali pekny vztah. Len skoda, ze ten zomrel skoro
Ja to tak tiez mam, je to uplne normalne a je super, ze ti tvoja mamina dokazala najst skveleho nahradneho ocka 😊
Krásne správy som rada že aj vy to tak máte 🥹😊
@nikolapuskasova Nie je to vobec divne. Je to normalne. Lubis otca, ktory sa o teba stará. A to, ze nie je biologicky, no a čo.
Je to otec, čo má vo svojom srdci teba a buď rada, že ho máš (i keď je nevlastný).