Prežila potrat v matkinom tele

Gianna Jessen...

Narodila som sa v Kalifornii, ale teraz bývam vo Franklin, v Tennessee. Ako maličkú si ma rodičia adoptovali s vážne poškodeným mozgom, pretože moja biologická matka sa rozhodla vo svojich 17 rokoch pre potrat, keď už bola so mnou v siedmom mesiaci tehotenstva. Ale ja žijem miesto toho, aby som bola mŕtva.

Mala som totiž šťastie. Lekár, ktorý mal vykonať potrat, nebol ešte na klinike, keď som prišla živá na svet – 6. apríla 1977 o šiestej hodine ráno. Narodila som sa rýchlo. Smrť by na mňa bola čakala až okolo deviatej hodiny, keď už býval lekár spravidla v práci. Som si istá, že by som tu dnes nebola, ak by ten lekár bol vtedy v práci skôr, pretože jeho prácou je život brať a nie ho zachraňovať. Niektorí hovoria, že som “zmrvený potrat”, produkt mizernej roboty.

Pri mojom narodení asistovalo veľa svedkov. Moja biologická matka a ďalšie mladé matky, tiež čakajúce na smrť svojich detí, boli tie, ktoré ma prvé privítali. Povedala by som, že to bol “hysterický” okamih. Ďalším jemu podobným bolo, keď sestrička zavolala pohotovosť a tá ma previezla do nemocnice, v ktorej som strávila skoro tri mesiace. Zo začiatku som nemala príliš veľa nádeje na záchranu. Vážila som iba dve libry. Dnes už ale prežívajú deti aj s nižšou pôrodnou váhou.

Iný lekár mi raz povedal, že som mala ohromnú vôľu žiť, a preto som tak bojovala o svoj život. Avšak diagnostikovali mi mozgovú mŕtvicu ako následok potratu. Ešte dnes sa nemôžem pohybovať bez pomoci. Niekedy spadnem, ale za 19 rokov (teraz mám 36) som sa už naučila, ako padať čo najpôvabnejšie.

Pred piatimi mesiacmi som sa stretla s inou obeťou potratu. Volá sa Sarah. Má dva roky. Sarah má tiež mozgovú mŕtvicu, ale jej diagnóza je ešte horšia – je slepá a už mala niekoľko záchvatov. „Potratár“ vstrekol matke i dieťaťu soľný roztok. Sarah dostala injekciu do hlavy. Videla som to miesto na jej hlave.

Keď vám toto hovorím, nehovorím iba za seba, ale i za tých, ktorí ešte hovoriť nemôžu.

To najlepšie, čo vám môžem ukázať, je, ako som bránila svoj život. Život je ohromný dar. Zabitie nevinného nie je odpoveďou na žiadnu neriešiteľnú situáciu. Vyvrátite mi to?

http://gloria.tv/?media=264435&connection=tablet

Film o Gianne. Prežila pokus o potrat.

http://www.youtube.com/watch?v=I_9l7lEe-AA

Kde sme to dospeli?

Podľa eseje môžu dieťa zabiť po pôrode. Novonarodené dieťa nie je skutočným človekom, tvrdia niektorí etici. Prednosť má záujem rodičov.

Eseje o lekárskej etike len málokedy vyvolávajú vášnivú verejnú diskusiu. No v prípade Francescy Minervovej z Oxfordskej univerzity viedli dokonca k vyhrážkam smrťou.

Minervová totiž spolu s Albertom Giubilinim v odbornom magazíne Journal of Medical Ethics napísala, že zabiť novonarodené dieťa je z morálneho hľadiska to isté ako usmrtiť plod. Ak je teda povolená interrupcia, malo by byť povolené aj zabitie novorodenca.

„Z morálneho hľadiska nie je žiadny rozdiel medzi plodom deň pred narodení a deň po. Pôrod je len zmenou umiestnenia, nie podstaty,“ argumentujú etici v kontroverznej úvahe.

http://tech.sme.sk/c/6286923/podla-eseje-mozu-dieta-zabit-po-porode.html#ixzz1oMjuEOkW

                                                            Obrázok odpadkoveho koša potratovej kliniky v Kanade