Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

    Dievčatá, nevideli ste ešte niekde v predajni alebo na internete tento kočík pre bábiky- značka DeCuevas?

    opicka2
    Správa bola zmenená    15. apr 2020    

    Chcem kúpiť parný hrniec, ktorý sa vám osvedčil? Aké funkcie najviac na ňom oceňujete? Rozmýšlam nad Tefal VC300831 Steam N Light alebo TEFAL VitaCuisine Compact VS400330, prípadne iný... Ktorý by ste mi odporučili?

    (2 fotky)

    Mohla by som poprosiť o overený recept na domáce rožky a žemle?

    Dievčatá, máte nejaký overený recept na lievance? A inšpiráciu, čo navrch?

    Dievčatá, koľko eur stoja priemerne damske dioptricke okuliare, s multifokalnym sklom? Kde sú teraz akcie v optikách? Viete mi poradiť optiku v okrese Púchov/ Trenčín, Žilina/, kde poradia okuliare k typu tvare?

    Neodstrkujte svoje dieťa na vedľajšiu koľaj - nájdite si čas, je predsa vzácny!
    https://najmama.aktuality.sk/clanok/282157/neod...

    Nejtěžší volba
    Příběhy a rozhodování žen, které se dozvěděly, že se jejich dítě má narodit s těžkou zdravotní vadou
    http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/102674944...

    (2 fotky)

    Si nemysli!

    V autobuse sa viezlo mladé dievča. Pristúpila k nej pani a zrakom začala "hypnotizovať" miesto, na ktorom dievčina sedela. A nič. Slečna vstala, až keď mala vystúpiť. Taký podobný scenár, sa udial v kostole, kde mládenec s dredmi na hlave tak uprene pozeral do mobilu, že si pani, ktorá hundre, že aké to je nemorálne, ani nevšimol. Pri príchode domov si zase všimla, ako sused krívajúco ide z fušky. Všetko toto iba utvrdilo pani v tom, že doba je zlá. Je to úplná pravda. Veď ešte aj tí podnikatelia tak zdierajú. Jej synovec si našiel priateľku, takú nič moc, zavesila sa naňho kvôli peniazom a teraz ju živí. Deti sú rozmaznané, mladí leniví, ženy na peniaze, chlapi ako ženy, starí mrzutí. No jednoducho strašná doba. Strašná?
    Nie! Doba je presne taká, aký je tvoj pohľad na svet! A tvoj pohľad je taký, ako myslíš. A keď je podľa teba doba strašná, to ty strašne zle myslíš!
    Iba myslíš a nemiluješ! Nepozeráš na svet srdcom, iba si stále niečo o niekom myslíš. Veď to dievča v autobuse, ktoré nevstalo, bola mladučká mamička na začiatku tehotenstva. Nesmie veľa stáť. Nebola ani nevychovaná, ani zlá. To si si iba myslel.
    Chlapec s dredmi si v mobile čítal spytovanie svedomia, cestuje na misiu, tak sa chcel vyspovedať. Nie je taký, ako si si myslel. Krívajúci pánko bol na fuške, nešiel domov opitý, ale vytkol si členok pri práci. Ty si si však myslel....Synovec fešák a jeho "zlatokopka", to tiež nie je až taká pravda, ako si si myslel, je to úplne ináč. A podnikatelia? Že zdierajú? Ty, keby si podnikal, zdieral by si? Že nie?! Tak prečo si to o nich myslíš? Stále si niečo o niekom myslíš, domyšľaš a vymyšľaš. Pomyslíš si, usúdiš a hneď odsúdiš!
    Bez váhania, bez výčitky, bez šance, že sa môžeš mýliť. Možno si myslíš úplné hlúposti, a tak veľmi ubližuješ. Ozaj veľmi. Veď nie každý sa chce pred tvojimi výmyslami obhajovať. Nie každý je taký, ako si myslíš. Človeku, ktorý má v srdci lásku však stačí, že Boh vie, ako to je. Úplne stačí, že Boh vie, aký skutočne si! Boh si o tebe totiž nič nemyslí! Boh vie! Boh vie a nekonečne ťa miluje!
    PS: Už si konečne prestaň myslieť a začni pozerať na ľudí srdcom. Uvidíš, ako sa deti tešia snehu, ľúbia sladkosti, šantia a hašteria sa, mladých, ktorí chcú byť pekní, pochopení a hlavne milovaní, dospelých, ktorí robia všetko tak, ako len najlepšie vedia, aj keď nie všetko ozaj najlepšie vedia a starkých, ktorí ľúbia ticho, záhradu, televízne programy, milujú, keď k nim prídu vnúčatá a sú ešte radšej, keď už odchádzajú. Sú to krásni ľudia, aj keď si to nemyslíš. Nemysli, nesúď, neodsudzuj! Doba nie je zlá! To si iba myslíš!
    NEMYSLI A MILUJ!

    Pavučina
    Jeden mladý vojak sa ocitol uprostred bitky v hroznej situácii. Nepriateľ stále napredoval a odolával obrane, ktorú držala jeho čata. Jeho kamaráti chvatom ustupovali a bežali preč z bojiska, pred strachom o svoje životy.
    Nepriateľ ich ale aj napriek tomu začal prenasledovať. Náš vojak tiež rýchlo ustupoval, bežal plný strachu a zúfalstva. Naraz si uvedomil, že je obkľúčený, odrezaný od svojej jednotky. Podarilo sa mu ale dostať aspoň k jednému skalnému previsu, kde bola malá jaskyňa. Pretože vedel, že nepriateľa má za chrbtom a že je vyčerpaný tak, že mu nie je schopný uniknúť, rozhodol sa tam ukryť. Potom, ako sa pretiahol dovnútra, strčil hlavu do náručia a zúfalo plakal k Bohu o pomoc, aby ho ochránil pred nepriateľom. Uzavrel dokonca s Bohom dohodu – ak ho zachráni, tak Mu budú slúžiť do konca svojho života.
    Keď vytiahol hlavu z náručia a rozhliadal sa okolo, či už neprichádza nejaká pomoc, zazrel len pavúka, ktorý si práve začal pliesť svoju sieť pri vchode do jaskyne. Keď chvíľu pozoroval, aké veľmi tenké nitky sú naťahované cez jaskynný otvor, tak sa zadivil na tejto irónii. Povedal si: „Žiadal som Boha o ochranu a vyslobodenie, ale On mi namiesto toho poslal pavúka. Načo mi bude taký pavúk dobrý?“
    Jeho srdce naraz stuhlo, keď si uvedomil, že za chvíľu sem dorazí nepriateľ, nájde ho a zabije. A vtom už počul nepriateľov, ktorí prečesávali okolie a vyhľadávali tých, ktorí sa tam ukrývali. Nepriateľ s guľometom sa pomaly a potichu priblížil k otvoru do jaskyne, kým náš vojak bol prikrčený k zemi, schovával sa v temnote a čakal na poslednú príležitosť, keď sa zo zúfalstva pokúsi aspoň využiť moment prekvapenia a napadnúť nepriateľa. Srdce mu splašene bilo.
    Keď sa nepriateľ obozretne pomaly približoval k jaskynnému otvoru, narazil na pavučinu, ktorá bola už kompletne utkaná cez celý otvor. Vzdialil sa od nej a zakričal na ostatných: „Tam nikto nebude, inak by totiž musela byť pavučina roztrhnutá. Poďme ďalej.“
    O pár rokov tento náš vojak splnil s radosťou svoj sľub. Stal sa z neho kňaz – misionár. A aj napísal niečo o tejto ťažkej skúške, ktorá ho postretla. Napísal to, čo z danej situácie a aj iných vypozoroval. Zvlášť z tých, keď sa všetko zdalo nemožné.

    Napísal: „S Bohom je pavučina ako hradba. Bez Boha je hradba ako pavučina.“

    Jedného dňa prišiel malý Thomas Edison domov a podal svojej matke list. Oznámil jej: "Môj učiteľ mi dal tento list a povedal, že ho mám dať iba svojej matke".
    Oči jeho matky boli plné sĺz ako nahlas čítala ten list: "Váš syn je génius. Naša škola je pre neho primalá a nemá dostatočne dobrých učiteľov, ktorí by ho mohli učiť. Prosím, vzdelávajte ho sama".
    Po mnohých, mnohých rokoch Edisonova matka umrela a on sa stal jedným z najväčších vynálezcov storočia. Jedného dňa si začal prezerať staré rodinné veci. Zrazu zbadal zložený papier v rohu šuflíka písacieho stola. Vzal ho do ruky a otvoril. Bolo tam napisané: "Váš syn je pomätený. Už mu nedovolíme znovu vstúpiť do školy".
    Edison niekoľko hodín plakal a potom napísal do denníka toto: "Thomas Alva Edison bol pomätené dieťa, ktoré sa skrze hrdinskú matku stalo géniusom storočia".
    /Thomas Alva Edison - jeden z najproduktívnejších a najvýznamnejších svetových vynálezcov s niekoľko tisícami patentov, napr. na žiarovku, dynamo, kinofilm, elektromobil, gramofónovú platňu..../

    Je bláznovstvom...
    nenávidieť všetky ruže, keď si sa raz poranil na tŕní...
    vzdávať sa svojich snov, keď jeden z nich sa nenaplnil...
    vzdať sa všetkých svojich prosieb, keď jedna z nich nebola vypočutá...
    prestať sa namáhať, keď raz niečo nevyšlo...
    odsúdiť všetkých priateľov, keď jeden z nich ťa zradil...
    prestať veriť v lásku, keď ťa niekto podviedol alebo lásku neopätoval...
    zahodiť všetky šance byť šťastným, keď si bol chvíľu zarmútený.

    Verím, že keď v živote pôjdeš s Bohom, budeš stále pokojný.
    Preto si zapamätaj...
    Prídu aj nové šance. Ďalší priatelia. Nová láska.
    Opäť nadobudneš silu...
    hľadať i nachádzať radosť a šťastie...
    Preto ťa prosím: nikdy sa nevzdávaj!
    Veď práve vďaka nezdarom môžeš byť silnejší!

    Muž, ktorý vyrástol v DD, si adptoval 6 detí a dáva im lásku v rodine:
    http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10094/11840...

    Úžasné svedectvo na povzbudenie pre veriace žienky :

    https://www.youtube.com/watch?v=9ABWX65JqsE

    Krásna vianočná pesnička 🙂

    https://www.youtube.com/watch?v=DBULhSUd18g

    Povzbudenie :

    Pre povzbudenie :
    🌹Keby sa Boh o všetko nestaral, nevedela by som, ako sa mám správať. Ale ja mu tak veľmi dôverujem, že mi jednoducho musí pomôcť. Všetko vkladám do jeho rúk.🌹
    Sv. Terezka z Lisieux

    Poklad :

    Nezabudni 🙂

    A preto verím ... 🙂

    (2 fotky)

    ...zaujalo ma z internetu - PRE VŠETKY MAMINKY 🙂...

    Mali ste niekedy dojem, že ste neviditeľní? Mne sa to občas zdá, že nikto nevidí, že varím, upratujem, nakupujem, telefonujem ...

    Niekedy mám dojem, že by si ma nikto nevšimol, ani keby som stála na hlave ...
    Chvíľami si pripadám ako slúžka. Zo všetkých strán počúvam: "Môžeš to opraviť?"; "Môžeš to zaviazať?"; "Môžeš to otvoriť?" ...
    Inokedy sa cítim ako pátrací pes ... "Kde je moja druhá ponožka?"; Kde je môj telefón?"; "Nevidela si náhodou, kde som si položil knihu?" ...
    Jedného večera sme mali stretnutie. Chceli sme osláviť príchod priateľky z Anglicka. Sedela tam a pozorovala ostatných. Cítili sme sa spolu dobre.
    Bolo ťažké neporovnávať a neľutovať. Každej z nás priniesla nejakú maličkosť. Bolo to dojímavé. Keď prišiel rad na mňa, podala mi krásne zabalený balíček. "To som priniesla pre Teba," povedala. Bola to kniha o veľkých európskych katedrálach. Nevedela som, prečo mi u dala, kým som si neprečítala venovanie: "Obdivujem to, čo staviaš, keď Ťa nikto nevidí."
    V nasledujúcich dňoch som túto knihu priam hltala. Objavila som v nej štyri životne dôležité pravdy, ktoré sa mi stali krédom v mojej práci:
    Tých, ktorí stavali tieto veľkolepé katedrály, nebolo vidieť. Ich mená nie sú nikde zaznamenané.
    Títo stavitelia zasvätili celý život práci, ktorú nikdy nevideli dokončenú.
    Priniesli veľké obete a nečakali uznanie.
    Nadchýnala a motivovala ich viera, že Božie oko vidí všetko.
    Keď som raz zatvorila knihu, zdalo sa mi, že počujem Boha, ako mi šepká: "Ja Ťa vidím. Vidím obete, ktoré každý deň prinášaš, aj keď si ich možno nikto okolo Teba nevšíma. Nijaká láskavosť, ktorú vykonáš, nijaký koláč, ktorý upečieš, ani nijaký hokej alebo futbal, ktorý si s deťmi zahráš, nepovažujem za takú maličkosť, aby som si to nevšimol. Staviaš veľkú katedrálu, aj keď teraz nevidíš, ako bude vyzerať."
    Vtedy som pochopila, že som významný staviteľ ... Som jedna z tých, ktorí pracujú na niečom, čo nikdy neuvidia dokončené a na čom nikdy nebude vyryté ich meno.
    Ako matky staviame veľkolepé katedrály. Ak to robíme správne, ľudia nás nebudú vidieť. Je pravdepodobné, že jedného dňa svet bude žasnúť nielen nad tým, čo sme postavili, ale aj nad krásou, ktorou sme svet obdarovali vďaka tomu, že sme sa stali "neviditeľnými" mamami.

    Autorka neznáma ... (neviditeľná ...)

    Dievčence, chcem sa s vami podeliť o radosť z môjho vysnívaného kočíka, ktorý som kúpila u úžasnej mamičky Katky #katka2011. Dlhšie som ho obzerala, a je oveľa krajší ako som si ho predstavovala. V skutočnosti je v top stave, ako nepoužívaný, a za super cenu, mám z neho veľkú radosť. Veľmi jej za všetko ďakujem, je neskutočne láskavá 🙂, kočík mám nachystaný pre našu malú princeznú, na ktorú ešte len čakáme. 🙂 A potom aj pre iné detičky, o ktoré sa chcem s láskou starať. Katka, ďakujem za všetko 🙂, veď Ty vieš 🙂

    (2 fotky)

    Chcela by som sa takto verejne poďakovať milej mamičke Zuzke #malaberuska, ktorá bola veľmi ochotná a kúpila nám v Bratislave 2 vaky pre deti a poslala nám ich. Chlapci sa z nich veľmi tešia a posielajú ♥ ♥ ♥. Ďakujeme 🙂 🙂 🙂

    Veľmi sa mi páčia myšlienky o. Kuffu 🙂 , vypočujte si :

    https://www.youtube.com/watch?v=lHyu66ABjUc

    Univerzitný študent vstúpil vo vlaku do jedného oddelenia a prisadol si k staršiemu pánovi. Po chvíli si všimol, že pán vedľa neho sa modlí ruženec preberajúc zrnká jednotlivých pátričiek. Študent sa naňho zahľadel a potom trocha sarkastickým tónom poznamelnal: "Vidím, veľavážený pán, že vy ešte veríte kadejakým rozprávkam." "Áno, drahý mladík, a ty im neveríš?" "Ja?" odpovedal so smiechom študent. "Ja už oddávna tomu neverím. Nasledujte môj príklad, dobrý starček, zahoďte ruženec a dajte sa študovať novú vedu." "Novú vedu?" pýtal sa pán. "Neviem o akú vedu ide. Mohli by ste mi pomôcť objaviť ju." Samozrejme" povedal mladík. "Dajte mi vašu adresu a pošlem vám knihy, čo o nej hovoria." Starší pán vytiahol zo svojej peňaženky vizitku a podal ju mladíkovi. Tento prečítal adresu: „Louis Pasteur. Inštitút pre vedecký výskum. Paríž.” Mladík len čosi popod nos zamrmlal a pri najbližšej zastávke vlaku sa z neho nenápadne vytratil...

    Pravda :