Esencia odchodu 🤍🌹🤍
​Až keď niekto definitívne odíde, pocítime v plnej miere, čo bolo jeho esenciou.
​Pocitom, ktorý si vybavíme. Prekvapivo to nie sú slová – tie, v každodennosti také dôležité, zrazu strácajú zmysel. Zostáva len to, čo sa rozhostí vo vnútri. Esencia, ktorá prebehne mysľou a vykreše úsmev, teplo obklopujúce plameň sviečky...
​Spočiatku jasná tvár, ktorá časom stráca kontúry. Rozmazaná silueta ako opar, ktorý mizne po otvorení dverí v kúpeľni. No pocit zostáva, niekedy jasný a hrejivý. Niekedy už s obrúsenými hranami. Obrúsené zabudnutie prináša odpustenie, otupenie. Pretrvávajúci dotyk, otlačok duše. Čas, ktorý brúsi hrany a vymieľa brehy mysle. Suší slzy a zakopáva nepokoj do pôdy mysle.