Neexistuje zlý život. Život, ktorý by bol márny či bezcenný. Je to len život, s ktorým jeho majiteľ nevie správne narábať. Niekto má šťastia viac, niekto menej. Niekto má možno šťastie iba v nešťastí. Ale napriek tomu každý z nás môže prežiť život, ktorý stojí za to…

Ak niečo bolí, je to znamenie. Znamenie toho, že treba ísť ďalej. Posunúť sa vpred a niečo zmeniť. Možno to znamená, že máme zabudnúť, istú kapitolu definitívne zavrieť a viac nehľadať niekoho, kto by jej dopísal šťastný koniec. Nie každá kapitola sa v našom živote musí skončiť šťastne. Možno máme konečne vysloviť svoj názor a nebáť sa, aké reakcie zožne. A možno… Možno máme len potichu odísť a tým dať niekomu jasnú odpoveď.

Človeka, ktorý ťa nikdy nemiloval, stratiť nemôžeš. Nikdy k tebe nepatril.

Máš otázku, že kedy príde tá osoba, ktorá ťa bude nadovšetko milovať?
Možno už dnes stretneš niekoho, kto ti padne do oka. Možno to bude o mesiac a možno o rok. Všetko bude presne vtedy, keď na to budeš dostatočne pripravená. Príde to v čase, keď všetkému necháš voľný priebeh. V čase, kedy nebudeš tlačiť na pílu…Tá pravá láska sa dostaví práve vtedy, keď to všetko prestaneš riešiť… A aj ty nájdeš svoju chýbajúcu polovičku.

Najťažším momentom v našom živote je práve okamih, kedy musíme sami seba presvedčiť, aby sme sa nadobro rozlúčili s niekým, o kom sme si mysleli, že ten život prežije s nami. V tej istej chvíli dáme zbohom aj časti nášho srdca, ktorú sme niekomu dobrovoľne zverili a o ktorej vieme, že nám nikdy nebude vrátená späť. Zostane ležať kdesi v našich spomienkach a navždy bude patriť niekomu, kto si ju nevážil.

Ponáhľajme sa za šťastím pomaly a uvedomme si, že život je skladačka niekoľkých dielikov, ktoré do seba zapadnú len vtedy, ak každý z nich orežeme do potrebného tvaru. Takého, ktorý bude vyhovovať nám aj iným dielikom okolo neho. Kým prídeme na to, ktorej časti dovolíme zabrať konkrétny priestor z celého celku, prejde väčšinou poriadne dlhý čas. A preto nechcime mať všetko naraz. Lebo sa môže stať aj to, že keď tie dieliky budeme k sebe silou-mocou tlačiť, zlomia sa…

Nikto nemôže kráčať po dvoch cestách, ktoré vedú opačným smerom.

A potom všetkom, ako sa roky naháňame za snami, ktoré nás ani netešia, prídeme na to, že všetko bolo márne. Jediné, na čom naozaj záleží a čo znamená „ dosiahnuť všetko“, je mať pri sebe osobu, ktorá sa na nič nepýta a stisne nám dlaň, keď vidí, že nie sme vo svojej koži. Ktorá ako jediná za naším úsmevom uvidí skryté slzy, čo všemožne zadržiavame, a pred ktorou neskryjeme nič. Vôbec nič

Máte sex a myslíte si, že je to láska?
Nie!
Sex nie je láska.
Tehotenstvo nie je výsledkom lásky.
Bozk nie je láska.
Uspokojovanie túžob tela nie je láska.
Láska je zodpovednosť, úcta, vernosť, vytrvalosť, oddanosť jednej osobe po zvyšok života.
Láska je jedinečné a večné rozhodnutie .... Odin

Myslím si, že v živote každého z nás sa objaví osoba, ktorá dostane nálepku nezabudnuteľná. Môžu prejsť roky, môžeme sa stať úplne iným človekom, ale nech robíme, čo robíme, stále sa staré rany budú nanovo otvárať.

Preto ver i ty. Ver životu a jeho schopnosti dať ti presne to, čo máš v danej chvíli mať. Nepociťuj hnev, keď sa ti neplnia sny. Vieš, možno nie je ten pravý čas a možno máš len popremýšľať nad tým, či to skutočne chceš a nie je to len chvíľkový rozmar.

Víťazstvo nie je získať si srdce ženy. Dokáže to každý, kto vie, akú masku si má na tvár nasadiť. Skutočné víťazstvo v láske spočíva v tom, že si to srdce získavame každý deň, akoby včerajšok neexistoval a nič nebolo isté.

Život je nevyspytateľný, no jediné, na čo sa môžeme pri ňom spoľahnúť, je to, že nám vždy ukáže, či ideme dobrým smerom. Nemusíme robiť nič, iba ho počúvať a dôverovať svojmu srdcu.

Uvedomila som si, že každá jedna žena , každé jedno dievča je očarujúce presne také, aké je. Práve teraz. Si nádherná aj napriek tomu, že máš práve zlomené srdce, alebo sa usmievaš, si nádherná, aj keď sa cítiš nepochopená a si krásna, aj keď si zranená a zamilovaná. A dokonca aj vtedy, keď povieš nevydarený vtip, alebo keď zakopneš.

Aj keď je ťažké pustiť z tvojho života jediného človeka, ktorého si milovala, ktorý o tebe všetko vedel, ktorý pre teba znamenal celý svet a bol niekým výnimočným, nechaj ho ísť. On časom pochopí, o čo prišiel…

Žena, ktorá musela zostať silnou, nemala na výber. Dnes jej iní ľudia nerozumejú a myslia si o nej, že je bezcitná. No kedysi milovala… Milovala až príliš a na to aj doplatila. Stal sa z nej iný človek a ešte predtým, ako bude chcieť spoznať niekoho nového, musí najprv spoznať sama seba.

Odpustenie je pre zlomenú dušu niečo ako sloboda pre človeka uväzneného v klietke. Túži po tom, aby bol voľný, ale všade okolo sú mreže, ktoré mu nedovolia uniknúť z toho pekla, čo ho vnútorne ničí.

Ak niekto pochybuje o tom, či miluje, v skutočnosti nemiluje. Iba to hrá, pretože sa s nami len cíti dobre. Ale to je, žiaľ, všetko… Láska to nie je. Tá je rozpoznateľná hneď a žiadne „asi ťa milujem“ v pravej láske neexistuje.

Život je hlavne zmena. Jeden obrovský kolotoč, do ktorého keď raz nastúpiš, neexistuje výstup počas cesty. Musíš sa prispôsobiť. Musíš sa naučiť žiť so zmenou. Musíš prijať fakt, že síce je život úžasný, no niekedy má aj tmavé stránky. Tie, o ktorých ti nepovie nikto.

Nikdy si nevynútiš lásku od nikoho, kto ti ju nechce dať. Nikdy nebudeš šťastná s niekým, kto ťa nechce urobiť šťastnou. A rovnako aj nikdy láska, ktorá bolí, nebude venovaná tomu správnemu človeku...

Ak ti bolo ublížené, môžeš byť na seba hrdá. Značí to len jedinú vec… Stále si osoba, ktorá cíti, verí, miluje a dúfa v šťastné konce. Ak ti bolo ublížené, znamená to, že ty nie si tá, ktorá ubližuje iným. A hoci by si teraz bola najradšej niekým, kto necíti vôbec nič a zaujíma ho iba vlastné blaho, stále si môžeš povedať, že si výnimočným človekom....

Život je príliš krátky na to, aby sme sa trápili, aby sme nešli tam, kam ísť chceme, aby sme niečo nové neskúsili.

Každý má právo občas nakričať na celý svet. Každý má právo zmeniť názor, ale každý má rovnako právo aj na odpustenie.

Iba ten, kto príde na to, aká je jeho hodnota, vstúpne v očiach druhých. Iba ten, kto rešpektuje sám seba, bude rešpektovaný inými. A ten, kto nemiluje sám seba, nemôže čakať, že mu pravú lásku dajú druhí. A to všetko žena, ktorá pozná svoju hodnotu, už dávno vie. Vie, že svet nie je o iných, ale o nej, a tak sa tým riadi, hoci ju niekto môže označiť za bezcitnú. Ale žene, ktorá pozná svoju hodnotu, je to srdečne jedno…

Žena, ktorá vie, akú má hodnotu, nepovie niekomu „áno“ skôr, ako si to premyslí. Ako zváži, či tým zároveň nepovie „nie“ sama sebe. Časom totiž prišla na to, že sa nemôže starať o šťastie druhých viac než o to svoje.

Život totiž nie je o tom, koho stretneme. Či ľudí s dobrým, alebo zlým zámerom. Život je o tom, ako sa k týmto ľuďom postavíme. Či im dovolíme zraniť nás, alebo ich nadobro vylúčime zo svojho sveta.

Ak niekoho miluješ, povedz mu to. A ak nie, povedz mu to tiež… Pravda bolí len raz, no klamstvá zanechávajú jazvy, ktoré pália celý život.

(autor neznámy)

Každý máme vo svojom živote osobu, ktorú chceme späť, no zároveň si želáme, aby sme ju nikdy nestretli.

Len vtedy je človek šťastný… Keď je sám sebou. Keď nemusí kontrolovať, čo robí a čo hovorí, keď každý jeho prejav vychádza priamo z duše. Iba vtedy pocíti, ako chutí práve šťastie, keď sa nenechá spútať očakávaniami a požiadavkami iných.

Kto sa odváži milovať, musí rátať s tým, že môže byť zranený. Práve to si totiž láska vyžaduje… Odvahu a schopnosť kráčať po boku niekoho, kto nám raz môže podraziť nohy. Pretože nech sme si tým akokoľvek istí, nikdy nedokážeme spoznať človeka úplne. Stačí len malý kúsok duše, ktorý sme zatiaľ neprebádali, a celý obraz, ktorý sme si o ňom vyskladali, sa môže rozsypať…