Časť III.

Pondelok, matky.

Nezačína sa nový týždeň, ale vojna. Vstávaš unavená, s kruhmi pod očami, ktoré by vedeli nosiť nákup. Už vieš, že nestíhaš. Už vieš, že budeš kričať, ospravedlňovať sa a zase kričať.

Ale aj tak vstaneš. Lebo vieš, že bez teba sa to tu celé zosype.

Ty si tá, čo drží nervy pohromade aj keď jej vlastné sú rozdrbané na prach.

Vieš, čo je na tom najviac na hlavu? Že si pritom všetkom stále myslíš, že by si mala viac. Byť trpezlivejšia. Lepšie pripravená. Menej nahnevaná. Viac milujúca. Dokonalejšia.

Ale dnes na to kašli.

Nemusíš byť dokonalá. Len nezdochni. Nedaj sa. Daj si kávu. Zdvihni hlavu.
Zakrič, ak potrebuješ. Odpusť im aj sebe a začni znova.

Nech si ten pondelok uvedomí, s kým má tú drzosť začínať.

Ty si matka.
A matky nekapú.
Matky bojujú.
Aj keď nikto nevidí. Aj keď nikto netlieska.

A za to si zaslúžiš viac, než len prežiť tento pondelok. Ale ak to prežiješ – si hrdinka.

🌼 Tu to dnes končí. Ale v pondelok pokračujeme spolu.