Ahojte.

Občas rozmýšľam, prečo je tak ťažké povedať nahlas:

„Nezvládam to.“

Ako keby tie slová boli hanba.

Ako keby priznanie bolo zlyhanie.

Ako keby som bola menejcenná mama, žena, človek.

Ahojte.

Som mama. Úprimná. Nevyspatá. Niekedy zúfalá. Niekedy sa smejem a plačem naraz.

Toto je miesto, kde sa nebudem hrať na dokonalú.

Nebudem tu fotiť naaranžované raňajky ani filtre, ktoré zakryjú kruhy pod očami.

Tu budem úprimná.

O tom, ako je to naozaj.