Časť V. Streda

Streda.

Taká tá krivá polovica týždňa, kde už necítiš sobotu, ale k víkendu je stále ďaleko.

Budík ťa vytiahne skôr, než vôbec dobojuješ nočnú bitku s prikrývkou.

Piješ studenú kávu, lebo horúcu ti deti nepriali.

Na stole leží zoznam povinností. Vyzerá ako nákupné centrum počas výpredaja – neprehľadné, hlučné, vyčerpávajúce.

A ty?

Ty si manažérka všetkého: emócií, domácnosti, vlastného chaosu.

Si kotva, ktorá drží loď pokope, aj keď potrebuješ opraviť vlastnú hrdzu.

Vieš, čo je na tom najabsurdnejšie?

Že stále veríš, že by si mala byť:

– trpezlivejšia,

– štíhlejšia,

– zorganizovanejšia,

– neviem-aká-lepší-model.

Ale hádaj čo?

Nik nezomrel, keď si dnes ráno nestihla dokonalé raňajky.

Nik nezastaví svet, ak si oblečieš legíny tretí deň po sebe.

Nik ťa nepošle do pekla za to, že si zavrela dvere kúpeľne a na dve minúty zhlboka dýchala.

Dnes si dovoľ prežiť, nie excelovať.

Vyplň prázdny riadok v diári slovom: „ľúbenie seba“.

Ak potrebuješ – zakrič do vankúša.

Ak potrebuješ – rozplač sa v sprche.

Ak potrebuješ – zjedz čokoládu bez delenia na kúsky.

A potom sa vráť späť do boja.

Lebo ty si žena.

Žena, ktorá drží svet, aj keď jej dochádza lepidlo.

A za to ti netlieskajú tribúny, ale ticho ťa trieska život.

Stačí, že večer uložíš hlavu na vankúš a povieš si:

„Urobila som, čo som mohla. A zajtra skúšam znova.“

To nie je málo.

To je odvaha v pyžame.

🌼 Tu to dnes končí. Ale v piatok mimoriadne pokračujeme spolu.