Časť VIII. Streda

„Zas som nespala. Ale zato som dnes stihla mať 5 breakdownov a 5x kávu. 
Vyrovnané.“

Neviem, kde začať.
Možno tým, že som zase celú noc nespala.
Nie, nemám novorodenca.
Mám nervový systém na úrovni TikToku – hyperaktívny, nezrelý a stále chce pozornosť.

Ráno som vstala s náladou, že buď dnes vybavím celý život, alebo sa rozplačem pri detskej zubnej paste.
Guess what?
Stihla som oboje.

Deti?
Tie už plánujú útek.
Ja?
Alergická na všetko – dychanie, hluk, život, požiadavky.
A najmä na vlastného muža, ktorý sa opýtal:
 „Čo dnes varíme?“
UVAR?!
Milý zlatý, my varíme už len hnev. A to je instantné.

Celý deň hľadám domy, riešim papiere, plánujem presun cez pol sveta.
A všetko to robím s presnosťou veveričky na kokse ktorá má v ruke mobil a kričí:
„PREČO NIKTO NEROBI ČO MÁ?!“

Nie som náročná.
Len chcem odpoveď, kávu, pokoj a trochu života.
Aby som mohla v starom pokračovať, ale s ilúziou, že sa niečo zmenilo.

Streda.
Telo: funkčné na 43 %
Mozog: buffering...
Duša: v šľapke pri dverách.
Tvár: „Som v pohode.“
Vnútro: „volajte exorcistu a doneste čokoládu.“

🌼 Tu to dnes končí. Ale v piatok pokračujeme spolu.