"Neboj sa, bude to skvelý týždeň plný zážitkov a nových stretnutí"

Pred pár dňani sme úspešne ukončili 9. ročník terapeutického tábora pre deti, ktoré stratili svojich milovaných. 52 deťom sa počas týždňa na Orave v Zuberci venovalo 18 zamestnancov a vyškolených klinických dobrovoľníkov Plamienka, ktorí sprevádzali deti nekonečným množstvom aktivít.

Ponúkame vám slová mamy o tom, ako sa rozhodovala prihlásiť Kubka na tábor:

Ani neviem kde začať...

Viete, na začiatku, keď som sa o projekte dozvedela od Kubkovej psychiatričky, som bola trochu rozpačitá. Nebola som si istá, či chcem, aby sa zaradil, my, aby sme sa zaradili, do komunity smútiacich...? Taká "ťažká" nálepka!

Chcela som, aby bol tým živým, šťastným, zvedavým a objavujúcim dieťaťom, ktorým bol vždy. Nechcela som, aby si uvedomoval, že je iný...

Už v minulosti sme viac krát dostali pozvanie na víkendové stretnutie rodín, ktoré organizuje Kolobeh života, bola som aj v ich FB skupine. Nezvládala som to, mala som pocit, že mi to nijako nepomáha, že si smútkom musím prejsť sama a podobnú cestu som vybrala pre Kubka...

Prepáčte, ťažko sa mi vyjadrujú pocity.

O ockovi sa často rozprávame, spomíname, smejeme, plačeme, ale doma, medzi najbližšími. Preto tie rozpaky, keď nám Kubkova psychiatrička odporučila váš terapeutický tábor. Mala som obavy vôbec mu to povedať, nakoniec som to skúsila a Kubkova reakcia bola pre mňa veľmi prekvapivá, hneď ho tá myšlienka nadchla! Akoby potreboval vedieť, že v tom nie je sám, akoby potreboval stretnúť deti, ktoré majú podobný osud.

Potom ste nás pozvali na pohovor, ktorý sme absolvovali a jeho nadšenie ešte vzrástlo! Veľmi si prial, aby ste ho vybrali aj keď bol pripravený aj na to, že nie. Keď prišiel potvrdzujúci list, veľmi sa tešil.

V sobotu, keď som ho viezla do Zuberca, už bol trochu opatrnejší a hovorí mi: "...vieš maminka, ja sa trochu bojím, že to bude len taký obyčajný tábor..."
Ubezpečila som ho, že rozhodne nie, že to bude skvelý týždeň plný zážitkov a nových stretnutí.

Dnes už viem, že to tak určite je! Veľmi sa na neho teším, aby mi len potvrdil, že mám pravdu.

To, čo robíte, nie je práca, je to poslanie, vidieť v tom srdce! Musí vás to stáť veľa energie. Neviem, či sa vám to vráti, ale tuším, že to nerobíte pre tento účel...

Je úžasné, že existujú takéto projekty, že existujú ľudia, ako vy, ktorí majú odvahu robiť to, čo robíte! Obdivujem vašu silu, keď denno-denne čelíte negatívnej realite života, ktorú väčšina z nás reflektuje, ale zároveň sa tvárime, že sa nás ešte netýka...

Mám málo slov, ktorými by som vedela poďakovať, ale úprimne a z celého srdca vám ĎAKUJEM!

Andrea Žiaranová

PS: Dúfam, že sa to s Kubom dalo vydržať, viem, aký vie byť beťár svojhlavý!