Desivý príbeh muža, ktorý prestal spať

Predstavte si, že si večer ľahnete do postele, zavriete oči, ale spánok neprichádza. Ani o hodinu, ani o tretej ráno. Predstavte si, že tento stav trvá týždeň, mesiac... pol roka. Pre Michaela Corka, učiteľa hudby z Chicaga, sa táto nočná mora stala realitou, ktorá ho pripravila o rozum aj o život.

Diagnóza, ktorá znie ako rozsudok smrti

Michael mal 40 rokov, keď sa jeho život začal rozpadať. To, čo pôsobilo ako bežný stres, sa zmenilo na Fatálnu familiárnu insomniu (FFI). Je to choroba taká vzácna, že pravdepodobnosť jej vzniku je jedna k miliónu.

Nejde však o obyčajnú nespavosť. FFI je priónové ochorenie – podobne ako "choroba šialených kráv". V mozgu sa začnú hromadiť zmutované bielkoviny, ktoré doslova "vyžierajú" diery do talamu. Práve talamus je bránou k spánku; funguje ako prepínač, ktorý hovorí telu, kedy má vypnúť. Michaelov prepínač sa zasekol v polohe „zapnuté“.

6 mesiacov v bdelom pekle

Čo sa deje s človekom, ktorý nespí? Michaelove telo sa stalo laboratóriom hrôzy:

Mozog bez filtrácie: Keď nespíme, mozog nevyplavuje toxíny. Michael sa v podstate trávil vlastným metabolickým odpadom.

Permanentný šok: Jeho telo bolo v stave neustáleho boja alebo úteku. Krvný tlak mal v hodnotách, ktoré by u bežného človeka spôsobili infarkt, a jeho srdce neustále pretekalo.

Strata reality: Po pár mesiacoch sa hranica medzi bdelosťou a snom rozplynula. Michael zažíval tzv. mikro-sny počas plného vedomia – kráčal po chodbe, zatiaľ čo jeho mozog premietal halucinácie.

Lekári boli bezmocní

Michaelov prípad bol unikátny v tom, ako agresívne choroba postupovala. Lekári sa ho pokúšali zachrániť všetkým možným. Skúsili silné sedatíva, lieky na spanie, dokonca ho uviedli do umelého spánku.

Výsledok? Šokujúci. Aj keď bol Michael v bezvedomí vyvolanom liekmi, jeho mozog vykazoval aktivitu bdelého človeka. Jeho telo bolo vypnuté, ale myseľ stále „bežala maratón“. Vedci vtedy pochopili krutú pravdu: spánok vyvolaný chémiou nie je skutočný spánok. Bez prirodzenej regenerácie talamu bol Michael odsúdený na zánik.

Posolstvo, ktoré prežilo

Michael Corke zomrel v roku 1993, krátko po svojich 42. narodeninách. V posledných štádiách už nevedel rozprávať, hýbať sa a jeho pohľad bol prázdny – mozog bol "vypálený".

Dnes vieme, že za túto tragédiu môže jediná drobná chyba v genetickom kóde (kodón 178 génu PRNP). Na svete existuje len asi 28 až 40 rodín, ktoré nesú tento genetický tieň. Michaelov príbeh však dodnes slúži ako mrazivé pripomenutie toho, aký krehký je náš biologický systém.

Spánok nie je luxus. Je to mechanizmus, ktorý nás drží pri živote. Až dnes večer zavriete oči a pocítite tú sladkú únavu, spomeňte si na Michaela. Pretože schopnosť zaspať je dar, ktorý si uvedomíme, až keď oň prídeme.

Rekord v nespavosti: Bežný človek bez genetickej poruchy (ako napr. Randy Gardner) vydržal dobrovoľne nespať 11 dní. Michael Corke však „nespal“ v zmysle regenerácie viac ako 180 dní.

Dedičnosť: Ak má rodič gén pre FFI, existuje presne 50 % šanca, že ho odovzdá dieťaťu. Testovanie existuje, ale mnohí radšej nechcú poznať pravdu o svojom osude.